tag:blogger.com,1999:blog-48929986027575503832024-03-12T19:28:54.285-07:00Energy Newsजल, ऊर्जा, वातावरण र पूर्वाधार विकासका निम्ति सञ्चारमाध्यमार्फत नीति निर्माण र सरोकार पक्षलाई घच्घचाउने तथा आवश्यक सहकार्य गरी समस्या समाधान गरेर देश विकासमा भूमिका खेल्ने उद्देश्यले इनर्जी मिडिया मिसन प्रालि स्थापना भएको हो ।
यस संस्थाले रेडियो, टेलिभिजन कार्यक्रम निर्माण गर्ने, पत्रपत्रिका प्रकाशन गर्ने गोष्ठी अन्तरक्रियालगायतका कार्यक्रम गर्ने उद्देश्य बमोजिम आफ्ना गतिविधिहरु सञ्चालन गर्दै आएको छ । www.urjanews.comAnonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.comBlogger247125tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-50429425337594910422018-02-14T10:58:00.003-08:002018-02-14T10:58:59.254-08:00उर्जामा परनिर्भरता कहाँ सम्म ? मिश्रित प्रणाली कहिले ? || Energy Focus<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
https://youtu.be/ZGExngCLhV8 </div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-42779546894456428872018-01-05T07:46:00.001-08:002018-02-14T10:57:46.549-08:00उर्जामा परनिर्भरता कहाँ सम्म ? मिश्रित प्रणाली कहिले ? || Energy Focus<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<iframe allowfullscreen="" frameborder="0" height="270" src="https://www.youtube.com/embed/ZGExngCLhV8" width="480"></iframe></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-67360643713222247282017-12-23T08:08:00.001-08:002017-12-23T08:08:20.097-08:00नेपाल नविकरणिय उर्जा परिसंघ प्रथम साधारण सभा सम्पन्न <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
पर्यावरण संरक्षण, लैंगिक समानता र समावेशिताको सिद्धान्तको आधारमा रही ग्रामीण तथा शहरी जनजिवनका लागि आवश्यक उर्जामा सबैको पहुँच पु¥याउनका लागि नविकरणीय उर्जाका श्रोतहरु परिचालन गर्ने, प्रविधिहरु अध्ययन गर्ने, अनुसन्धान गर्ने, विकास गर्ने, प्रवद्र्धन गर्ने, आवश्यकता अनुसार सो संवन्धमा व्यवसायीहरु, प्राविधिकहरु र सर्व साधारणलाई समेत तालिम दिने, र वैकल्पिक उर्जा प्रविधि प्रवद्र्धनका लागि आवश्यक प्रविधि, सामग्री र उपकरण आपूर्ति गर्ने, प्राविधिक सेवा दिने, जडान गर्ने, विक्रीपछि मर्मत सम्भार गर्ने, आदी व्यवसायमा संलग्न निजी क्षेत्रका कम्पनी वा फर्महरुको छाता संगठनहरु, गैरसरकारी संस्थाहरु र लव्ध प्रतिष्ठित प्राविधिकहरु, व्यवसायीहरु र उद्यमीहरुलाई एकै छाता मुनि गोलबन्द भै अध्ययन, अनुसन्धान, सभा, सम्मेलन, कार्यशाला, गोष्ठी, अन्तत्र्रिmया जस्ता कार्यक्रमहरु सञ्चालन गरी व्यवसायिक हक हित रक्षा गर्न एउटा सिंगो संगठनको रुपमा काम गर्न स्वदेशी तथा विदेशी संघ, संस्था, व्यक्तिहरुसँग परामर्श तथा सहयोग लिई दिई सहकार्य समेत गर्न स्थापना गरिएको नेपाल नविकरणीय उर्जा परिसंघको प्रथम साधारण सभा २०७४ पौष ०७ गते शुक्रबार धुलिखेलमा सम्पन्न भयो । नेपाल बायोग्यास प्रवद्र्धन संघ, नेपाल ग्रामीण प्रविधि प्रवद्र्धन संघ, नेपाल लघु जलविद्युत विकास संस्था, नेपाल सौर्य विद्युत उत्पादक संघ, नेपाल सौर्य तापीय उर्जा संघ, <a href="http://www.wecan.org.np/" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;">जल तथा उर्जा परार्मदाता संघ नेपाल</a>, बायोग्यास सेक्टर पार्टनरशिप नेपाल र श्रोत व्यवस्थापन तथा ग्रामीण सशक्तिकरण केन्द्र (रिमरेक) नविकरणीय उर्जा परिसंघमा आवद्ध रहेका छन् । </div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
परिसंघको साधारण सभाको उद्घाटन पूर्व मन्त्री तथा परिसंघका सल्लाहकार संयोजक गणेश शाहले गर्नुभयो । उक्त अवसरमा बोल्दै शाहले नविकरणीय उर्जा प्रविधि र व्यापकता विश्वभरि नै परिवर्तनशील रहेको र नेपालले प्राप्त गर्ने अवसरहरु सदुपयोग गर्न परिसंघ एउटा माध्यम भै संवन्धित निकाय तथा संघ संस्थाहरुमा कार्य सहजताको वातावरण निर्माण परिसंघबाट अग्रसरताका साथ पहल गर्नुपर्ने विचार व्यक्त गर्नुभयो । सबैले नेपालीले नविकरणीय उर्जा बारे जानकारी प्राप्त गर्न, उपयोगको लागि पहुँच हुन र लगानीका लागि अवसर सिर्जना गर्नका लागि संवद्ध निकायहरु, सरोकारवालाहरु र परिसंघकोको तदारुकता आवश्यक छ भन्नु भयो ।<br style="box-sizing: border-box;" />वैकल्पिक उर्जा प्रवद्र्धन केन्द्रका निर्देशक नवराज ढकालले वैकल्पिक उर्जा प्रवद्र्धन गर्नमा केन्द्र सफल रहेको बताउँदै आगामाी दिनमा संघीय संरचना अन्तर्गत संघीय, प्रादेशिक तथा स्थानीय सरकारहरुका साथ सहकार्य गर्दै वैकल्पिक उर्जा प्रवद्र्धनका लागि कार्यक्रमहरु सञ्चालन गर्ने र निजी क्षेत्रको सहयोग रसहकायृबाट यस अघिका कार्यक्रमहरु सफल रहेको र निजी क्षेत्रका साथ अघि बढन परिसंघको पनि सहयोग र सदभाव रहने छ भन्ने विश्वास व्यक्त गर्नुभयो ।<br style="box-sizing: border-box;" />उक्त अवसरमा पूर्व उर्जा सचिव तथा संघीय संरचना निर्माण आयोगका प्रमुख बालानन्द पौडेलले मुलुकलाई उर्जाको माध्यमबाट समृद्ध बनाउन सकिने भएकोले मिश्रित उर्जा प्रविधिमा केन्द्रित भै स्थानीय सरकारहरुका साथ काम गर्न सहज वातावरण निर्माण गर्न परिसंघको महत्वपूर्ण भूमिका हुनसक्ने भएको औँल्याउनु भयो । <br style="box-sizing: border-box;" />प्रा.डा. प्रेम शर्मा, नबिन भुजेलले पनि नविकरणीय उर्जा प्रविधिको उत्थान र सबैको पहुँचमा पुग्न परिसंघबाट कार्यक्रमहरु अघि बढाउनु उपयुक्त हुनेछ भन्नु भयो । <br style="box-sizing: border-box;" />वातावरण तथा जलवायु परिवर्तन विज्ञ तथा अभियन्ता मञ्जित ढकालले सोही अवसरमा हालै जर्मनीको बोनमा सम्पन्न जलवायु परिवर्तन संवन्धि कोप २३ सम्मेलनमा भएका गरिएका गहन संवाद र सम्मेलनमा उठेका उठाइएका विवाद र सहमतिहरुको व्याख्या गर्दै नेपाल प्राप्त गर्न सक्ने अवसरहरुका चर्चा गर्नुभयो । त्यस महत्वपूर्ण विश्व भेलाबाट कम विकसित राष्ट्रहरु र नेपालले जलवायु परिवर्तन न्युनिकरण र अनुकुलनका लागि सहयोग प्राप्त गर्न विगतका कोप २१ बाट प्रतिपादित पेरिस सहमति क्रियाशील गराउन पनि पहल गरिएको जानकारी गराउनु भयो । आजै गुण राज ढकालको अध्यक्षतामा कार्यकारी समितिको निर्वाचन सम्पन्न भयो । आगामी दुई वर्षको कार्यकालको लागि भएको उक्त निर्वाचनबाट तपसिल बमोजिम को कार्यसमिति निर्वाचित गरेको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
अध्यक्ष : गुण राज ढकाल, <a href="http://www.wecan.org.np/" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;">जल तथा उर्जा परार्मदाता संघ नेपाल</a> </div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
उपाध्यक्ष: उत्तम सिटौला, <a href="http://www.semannepal.org.np/" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;">नेपाल सौर्य विद्युत उत्पादक संघ</a></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
महासचिव: पदम दुलाल, <a href="http://www.nbp-association.org/" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;">नेपाल बायोग्यास प्रवद्र्धन संघ</a></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
कोषाध्यक्ष: हस्त पण्डित, नेपाल ग्रामीण प्रविधि प्रवद्र्धन संघ</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
सदस्य: केशव राज खनाल, नेपाल सौर्य तापीय उर्जा संघ</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
सदस्य: कृष्ण प्रसाद देवकोटा, <a href="http://www.microhydro.org.np/" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;">नेपाल लघु जलविद्युत विकास संस्था</a></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
सदस्य: विश्व राज कार्की, <a href="http://www.bspnepal.org.np/" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;">बायोग्यास सेक्टर पार्टनरशिप नेपाल</a></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
सदस्य: गोकुल गौतम, <a href="http://www.remrec.org/" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;">श्रोत व्यवस्थापन तथा ग्रामीण सशक्तिकरण केन्द्र (रिमरेक)</a></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
सदस्य: तेज नारायण ठाकुर, <a href="http://urjanews.com/details/4569/microhydro.org.np" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;">नेपाल लघु जलविद्युत विकास संस्था</a></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: "Helvetica Neue", Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
सदस्य: ऋषब राज आचार्य, <a href="http://www.nbp-association.org/" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;">नेपाल बायोग्यास प्रवद्र्धन संघ</a><br class="Apple-interchange-newline" style="box-sizing: border-box;" /><br class="Apple-interchange-newline" style="box-sizing: border-box;" />सदस्य: कृष्ण प्रसाद पराजुली, <a href="http://www.semannepal.org.np/" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;">नेपाल सौर्य विद्युत उत्पादक संघ</a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://1.bp.blogspot.com/-n2t71zFQlbc/Wj5_ZSpJvXI/AAAAAAAAAUc/HE-D666HEaw6P-cENoP_yC21sxb7RkQlgCLcBGAs/s1600/25578923_10212891975087570_1083990493_o.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1500" height="213" src="https://1.bp.blogspot.com/-n2t71zFQlbc/Wj5_ZSpJvXI/AAAAAAAAAUc/HE-D666HEaw6P-cENoP_yC21sxb7RkQlgCLcBGAs/s320/25578923_10212891975087570_1083990493_o.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-tM8rbtqRens/Wj5_ZTNhSGI/AAAAAAAAAUg/yUfcZP6y5soG9Ia8tN__Rh4-Dk0EWPeBACLcBGAs/s1600/Elected%2Bcommittee.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="810" data-original-width="1080" height="240" src="https://4.bp.blogspot.com/-tM8rbtqRens/Wj5_ZTNhSGI/AAAAAAAAAUg/yUfcZP6y5soG9Ia8tN__Rh4-Dk0EWPeBACLcBGAs/s320/Elected%2Bcommittee.jpg" width="320" /></a></div>
<div>
<br /></div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-41478701494972234702017-12-23T08:04:00.001-08:002017-12-23T08:05:31.148-08:00Dhakal elected Chair of Nepal Renewable Energy Confederation<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="poppara">
<b style="text-align: center;"><span style="font-size: 16pt; line-height: 24.5333px;">RECoN urged to bridge RE stakeholders </span></b><b style="text-align: center;"><span style="font-size: 14pt; line-height: 21.4667px;">First AGM concluded</span></b><br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0in; margin-left: 0in; margin-right: 0in; margin-top: 12.0pt; text-align: justify;">
<b>Renewable Energy Confederation of Nepal
(RECoN) had orgnised its first annual general meeting on Friday December 22,
2017 at Dhulikhel.<o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-top: 12.0pt; text-align: justify;">
The meeting was
inaugurated by Former Minister Er. Ganesh Shah. On the occasion chief guest Shah
said that the confederation should be able to collaborate with the government
agencies and other institutions including private sector in strengthening the
knowledge management and work force for the desire development and delivery of
renewable energy technologies to all citizens. The existing systems and the
style now have been needed to be renovated to suite with the changes in the
constitutional provisions and desires of the end-users of the energy. He also
stressed that every citizen should have opportunities on knowledge on modern
form of energy, access to energy and investment for energy. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Mr.Nawa Raj Dhakal, the director
at Alternative Energy Promotion Centre (AEPC) elaborating the achievements of
AEPC in its 21 years lauded the private sector for the meaningful involvement as
partnership in alternative energy promotion. The movement should be further
strengthened in the present context where private sector could play more
important roles by taking part in entrepreneurship as well. As such, role of
the confederation should be well off in lobby, advocacy, opinion building and
knowledge sharing with experts, professional and the commoners, Dhakal opined. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
On the occasion, Mr. Balanand
Paudel who headed the <span class="algo-summary">Local Body Restructuring Commission said that the renewable energy
movement must pay attentions to work with federal government, provincial
governments and local governments so as maximum plans and programmes could be
carried out. The local bodies have become much instrumental in promotion of
renewable energy technologies also and they need to avail adequate knowledge on
renewable energy technologies. He also stressed the need of renewable energy to
develop for the economic prosperity of country and people.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Analysing the vulnerable
condition of energy generation is in country at present situation Paudel said
that the there is high risk from the point of view of national economy. Thus,
the course of interdependency may be preferred and this has to be taken seriously.
Improvement in energy generation drive also has to carry the spirit of energy
mix for the energy security for the futurists approach, Paudel opined.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
He also remarked that the cost of
energy generation may be reduced by scaling up efficiency level. Private sector
which has to be the most active segment must not be undermined in the course of
national development. This sector longs for rightful profit against the service
and entrepreneurship, Paudel said.<span class="algo-summary"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="algo-summary">Mr. Nabin Bhujel, private sector entrepreneur
said that time has come to private sector to be integrated to avail the best of
technologies at affordable price. The confederation, therefore, needs to play
bridging role for lobby, advocacy and opinion building of the stakeholders
including government, non-government, private sector and professionals as well.</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Climate change expert and
lobbyist Mr. Manjeet Dhakal presented the activities and outcomes of the CoP
23, the global event recently organized in Bonn, Germany. He described the
Nepal position and the possible benefits and support to be extended to Nepal. Private
sector should put efforts in tapping the funding opportunities in climate
change for the renewable energy promotion in Nepal, he explained.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
The agm programme was presided
over by chairperson of RECoN Guna Raj Dhakal. The meeting discussed and
endorsed the progress reports presented by of General Secretary Padam Dulal and
Treasurer Hasta Pandit. The meeting also approved the plan of actions of RECoN for
the coming year. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="hascaption">The agm
unanimously elected the executive office bearers and members for two years
where Mr. Guna Raj Dhakal has been elected as the chairman and Mr. Uttam
Sitaula, Mr. Padam Dulal and Mr. Hasta Pandit were elected for the post of vice chairman, general
secretary and treasurer respectively. The executive committee members elected
are Mr. Krishna Prasad Devkota, Mr. Tej Narayan Tahkur, Mr. Reeshab Raj Acharya,
Mr. Gokul Gautam, Mr. K.R. Khanal, Mr. Bishwaraj Karki and Mr Krishna Prasad
Parajuli were elected for the posts of executive committee members.</span><span class="fcg"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-top: 12.0pt; text-align: justify;">
Renewable
Energy Confederation of Nepal (RECoN) is a common forum of associations of
private sector involved in supplying and delivering alternative energy service
and NGOs involved in promotion of alternative energy in Nepal. It works as an
umbrella organization of associations of private sector who are committed to
lobby and advocacy and are highly dedicated in enabling environment to safe
guard the rights and wellbeing of professionals and practitioners involved in
renewable energy value chain. <o:p></o:p></div>
<div class="yiv6536880618msonormal" style="background: white; line-height: 115%; margin-top: 12.0pt; text-align: justify;">
<span lang="EN-GB" style="font-family: "Calibri","sans-serif"; font-size: 11.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-GB; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-weight: bold; mso-bidi-theme-font: minor-latin; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">Before the formal registration, RECoN was
active as Renewable Energy Coordination Committee (RECC) for six years in
strengthening the private sector dedicated to available renewable energy
technologies to the users and users' communities. The people residing at remote
hills, mountains, high mountains and Terai and urban areas are benefitted with
the technologies availed.<b><o:p></o:p></b></span></div>
<div class="yiv6536880618msonormal" style="background: white; line-height: 115%; margin-top: 12.0pt; text-align: justify;">
<span lang="EN-GB" style="font-family: "Calibri","sans-serif"; font-size: 11.0pt; line-height: 115%; mso-ansi-language: EN-GB; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-weight: bold; mso-bidi-theme-font: minor-latin; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">RECoN had recently initiated dialogues with
experts, professionals, academia in RE sectors which turned out to be a
successful event in finding out gaps and practicable and appropriate solutions
for the future course of action in renewable energy value chain. RECoN is also
committed to put forward the promising ideas and opinions produced from the
interactions and discussions to policy making and planning authorities.</span><b><span style="font-size: 11.0pt; line-height: 115%; mso-bidi-font-family: Calibri; mso-bidi-theme-font: minor-latin;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-top: 12.0pt; text-align: justify;">
RECoN
plans for working together with international and national organisations for
betterment of renewable energy in Nepal and share knowledge and experience in
the country and abroad. Thus, the confederation has initiated collaboration
with development partners to create synergy in boosting renewable energy
technology. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-top: 12.0pt; text-align: justify;">
In this
process RECoN has been collaborating Center for Rural Technology (CRT) Nepal in
the project titled “Green and Inclusive Energy (GIE) Programme (Nepal Project)”
which aims to strengthen the lobby and advocacy capacity of CSO’s in low and
lower middle income countries. ENERGIA and IIED are implementing partners of
the GiE programme. (Text by R. P. Narayan)<o:p></o:p></div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-sGv9-HO2iDg/Wj5-b5qZziI/AAAAAAAAAUQ/h5SIajuvtDwbUhSWaFevp2BPSD20n14gQCLcBGAs/s1600/Elected%2Bcommittee.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="810" data-original-width="1080" height="240" src="https://4.bp.blogspot.com/-sGv9-HO2iDg/Wj5-b5qZziI/AAAAAAAAAUQ/h5SIajuvtDwbUhSWaFevp2BPSD20n14gQCLcBGAs/s320/Elected%2Bcommittee.jpg" width="320" /></a></div>
<div class="poppara">
<br /></div>
<style>
.CM_THT_ArticleMiddle { width: 728px; height: 90px; }
@media(min-width: 300px) { .CM_THT_ArticleMiddle { width: 300px; height:250px;} }
@media(min-width: 500px) { .CM_THT_ArticleMiddle { width: 468px; height:60px; } }
@media(min-width: 800px) { .CM_THT_ArticleMiddle { width: 336px; height:280px; } }
</style></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-90031385495401212382017-07-28T11:39:00.001-07:002017-07-28T11:47:13.554-07:00नवीकरणीय ऊर्जा परिसंघ नेपाल को स्थापना<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
काठमाडौं, साउन १३ । पर्यावरण संरक्षण, लैंगिक समानता र समावेशीताको सिद्धान्तको आधारमा रही ग्रामीण तथा शहरी जनजीवनका लागि आवश्यक ऊर्जामा सबैको पहुँच पु¥याउनका निम्ति <a href="https://www.facebook.com/renewableenergyconfederation/" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;">नवीकरणीय ऊर्जा परिसंघ नेपाल</a>को स्थापना गरिएको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
<a href="http://www.nbp-association.org/" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;">नेपाल बायोग्यास प्रवद्र्धन संघ</a>, नेपाल ग्रामीण प्रविधि प्रवद्र्धन संघ, <a href="http://urjanews.com/details/4449/microhydro.org.np" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;">नेपाल लघु जलविद्युत विकास संघ</a>, <a href="http://urjanews.com/details/4449/seman.org.np" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;">नेपाल सौर्य विद्युत उत्पादक संघ</a>, नेपाल सौर्य तापीय ऊर्जा संघ,<a href="http://www.wecan.org.np/" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;"> </a><a href="http://www.wecan.org.np/"><span style="color: #184972;"><span style="box-sizing: border-box;">जल तथा ऊर्जा परार्मदाता संघ</span></span> <span style="color: #184972;"><span style="box-sizing: border-box;">नेपाल</span></span></a> र फोरम अफ रिन्युवल इनर्जी एसोसियसनस जस्ता संस्था नेपाल नवीकरणीय ऊर्जा परिसंघमा आवद्ध रहेका छन् । त्यसैगरी समान उद्देश्यका छाता संस्थाको रुपमा रहेका संघ संस्थाहरु परिसंघमा आवद्ध हुनसक्ने प्रावधान रहेको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
यसअघि <a href="http://www.recnepal.org/">नविकरणीय ऊर्जा समन्वय समिति</a>का नामले नवीकरणीय ऊर्जा प्रविधि प्रवद्र्धनका लागि विभिन्न सरकारी, गैरसरकारी र दातृ निकायका साथ समन्वयात्मक भूमिका निर्वाह गर्दै आएको थियो । पाँच वर्षको सक्रियतापश्चात परिवर्तित परिप्रेक्ष्यमा समयसापेक्ष रुपमा सघन रुपले क्रियाशील हुन र नवीकरणीय ऊर्जा प्रविधि सबैका लागि उपलब्ध तुल्याई कृषि, सिँचाइ, खानेपानी, स्वास्थ्य, शिक्षा, सञ्चार, साना तथा घरेलु उद्योग तथा यातायात जस्ता आर्थिक सामाजिक उत्थानका महत्वपूर्ण पक्षलाई पनि सवल तुल्याउन नवीकरणीय ऊर्जा परिसंघ सचेतना, उत्प्रेरणा र समन्वयका लागि विभिन्न कार्यक्रम सञ्चालन गर्दै आएको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
परिसंघले नवीकरणीय ऊर्जाका स्रोतहरु परिचालन गर्ने, प्रविधिहरु अध्ययन गर्ने, अनुसन्धान गर्ने, विकास गर्ने, प्रवद्र्धन गर्ने, आवश्यकताअनुसार सो सम्बन्धमा व्यवसायीहरु, प्राविधिकहरु र सर्वसाधारणलाई समेत तालिम दिनेछ । त्यस्तै वैकल्पिक ऊर्जा प्रविधि प्रवद्र्धनका लागि आवश्यक प्रविधि, सामग्री र उपकरण आपूर्ति गर्ने, प्राविधिक सेवा दिने, जडान गर्ने, बिक्रीपछि मर्मत सम्भार गर्नेलगायत व्यवसायमा संलग्न निजी क्षेत्रका कम्पनी वा फर्महरुको छाता संगठन, गैरसरकारी संस्थाहरु, प्राविधिक र व्यवसायी एकै छातामुनि गोलबन्द भइ अध्ययन, अनुसन्धान, सभा, सम्मेलन, कार्यशाला, गोष्ठी, अन्तत्र्रिmया जस्ता कार्यक्रम सञ्चालन गरी व्यावसायिक हकहित रक्षा गर्न एउटा सिंगो संगठनको रुपमा काम गर्न स्वदेशी तथा विदेशी संघ, संस्था, व्यक्तिसँग परामर्श तथा सहयोग लिई दिई सहकार्य समेत गर्न उद्धेश्य लिएको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
वैकल्पिक ऊर्जा नेपालको सन्दर्भमा राष्ट्रिय विद्युत् प्रसारण सञ्जाल अर्थात नेसनल ग्रिड नपुगेका वा पुग्न नसक्ने अति दुर्गम, दुर्गम वा सुगम गाउँ बस्तीमा बसोबास गर्ने जनताका लागि आवश्यक ऊर्जा उपलब्ध हुनसक्ने प्रविधि हुन् । पेल्ट्रिक सेटसमेतका लघु जलविद्युत् प्रविधि, सौर्य फोटो भोल्टेक, सौर्य तापीय, गोबर ग्यास मुख्य प्रविधिको रुपमा चलन चल्तीमा आएका हुन् ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
सरकारले वैकल्पिक ऊर्जाको विकास र विस्तारको लागि व्यापकता ल्याउने नीति कार्यान्वयनमा ल्याएपश्चात सार्वजनिक– निजी साझेदारी (पीपीपी) नीतिअन्तर्गत दुई दशक अगाडिदेखि नै नवीकरणीय ऊर्जा प्रविधिलाई अभियानको रुपमा अगाडि बढाएपछि यस क्षेत्रमा काम गरिरहेका निजी कम्पनी र फर्महरुका साथै गैरनाफामूलक संस्थाहरुले विभिन्न आ–आफ्ना छाता संस्थासमेत निर्माण गरी नवीकरणीय ऊर्जा क्षेत्रको संस्थागत विकासमा महत्वपूर्ण र प्रभावकारी भूमिका निर्वाह गर्दै आएका छन् ।<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://4.bp.blogspot.com/-vmZ8xvdhInk/WXuGqLYSPKI/AAAAAAAAAT0/VnTYCTHaAAskq1K6eDSYkVN0R4ReoFBhACLcBGAs/s1600/Logo%2Bfinal%2Bcolour.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="960" data-original-width="960" height="320" src="https://4.bp.blogspot.com/-vmZ8xvdhInk/WXuGqLYSPKI/AAAAAAAAAT0/VnTYCTHaAAskq1K6eDSYkVN0R4ReoFBhACLcBGAs/s320/Logo%2Bfinal%2Bcolour.jpg" width="320" /></a></div>
<br /></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
सरकारबाट नवीकरणीय ऊर्जा प्रवद्र्धन गर्न प्राविधक तथा आर्थिक सहयोग उपलब्ध गर्न दुई दशक अघि स्थापना गरेको <a href="http://www.aepc.gov.np/" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;">वैकल्पिक ऊर्जा प्रवद्र्धन केन्द्र</a>सँग नेपाल नवीकरणीय ऊर्जा परिसंघ समन्वायात्मक सहकार्य गर्दै आएको छ ।<br />
यसैगरी महिला तथा गरिब र पिछडिएका वर्गका लागि ऊर्जामा पहुँच जोड दिँदै नेडरल्यान्डसको हिभोक भन्ने संस्था र इनर्जियाले हरित तथा समावेशी ऊर्जा कार्यक्रम नेपालमा सेन्टर फर रुरल टेकनोलोजी नेपालसँग सहकार्य गर्दै कार्यक्रम सञ्चालन गरिरहेको छ । नेपाल नवीकरणीय ऊर्जा परिसंघ सो कार्यक्रमको एक साझेदार पक्षको रुपमा क्रियाशील छ ।<br />
संस्थाले चालू आर्थिक वर्षका लागि सरकारको बजेटमा के कस्तो व्यवस्था भएको छ र उच्चतम् उपलब्धिका लागि सरोकारवाला निकायको भूमिका र सक्रियताको लागि विज्ञहरु र व्यवसायीको सहभागितामा संवाद कार्यक्रम सञ्चालन गरेको छ । मुलुक संघीय स्वरुपमा अघि बढिसकेको सन्दर्भमा केन्द्रीय, प्रादेशिक र स्थानीय निकायबाट नवीकरणीय ऊर्जा प्रविधि प्रवद्र्धन गर्दै सबैको लाभिको लागि के कस्तो नीति र विधि अवलम्बन गर्नु उपयुक्त हुन्छ भन्ने सन्वन्धमा पनि विज्ञ र व्यवसायीको उपस्थितिमा संवाद कार्यक्रम सञ्चालन गर्दै आएको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
त्यस्तै नवीकरणीय ऊर्जा प्रविधिबाट कृषि क्षेत्रमा उपयुक्त उपलब्धि हासिल गर्न सकिने गरी प्रविधि र उपकरण सुलभ तुल्याउनका लागि पनि विज्ञहरु र व्यवसायीबीच संवाद गराउनुका साथै नवीकरणीय ऊर्जा प्रविधि उपयोग गर्ने लक्षित वर्गले प्रविधि र उपकरण प्राप्त गर्नका लागि अनुदान सहयोग र ऋणको उत्कृष्टतम व्यवस्थापन गर्न बैंकिङ क्षेत्रका लगानीकर्ताबीच पनि छलफल गराएको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
शहरी क्षेत्रमा उत्पादन हुने फोहर सबैको लागि समस्या भएको तर त्यसबाट ग्यास तथा बिजुली उत्पादन गर्न सकिने प्रविधि प्रयोगमा ल्याउनु उपयुक्त हुने साथै कृषि उत्पादनबाट निस्किने फाल्ने गरिएका वस्तुबाट र वन जंगलबाट उत्पादनबाट निस्किने फाल्ने वस्तुबाट ऊर्जा उत्पादन गर्ने प्रविधि प्रयोगमा ल्याउनका लागि नेपाल नवीकरणीय ऊर्जा परिसंघले विज्ञहरु र व्यवसायीबीच संवाद गर्दै आएको जनाएको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
खानेपानी र सिँचाइको लागि बर्षातको पानी सञ्चय गर्ने प्रविधि शहरी एवं ग्रामीण क्षेत्रका जनता उपयुक्त हुनेबारे पनि परिसंघले विज्ञहरु र व्यवसायीहरुको सहभागितामा संवाद कार्यक्रम गर्दै आएको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; margin-bottom: 10px; text-align: justify;">
कार्यक्रमबाट प्राप्त परामर्श र निष्कर्ष सम्बन्धित निकायलाई उपलब्ध गराई आवश्यक नीति निर्माण र कार्यक्रम सञ्चालन गर्नका लागि समन्वय गर्नका लागि परिसंघले आवश्यक तयारी गरिरहेको जनाएको छ ।</div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-55893943156374279782015-08-10T20:21:00.003-07:002015-08-10T20:21:21.282-07:00The Renewable Energy Source That’s About to Boom Again<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<strong class="news_detail_subheading" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #0d44a7; float: left; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; margin-top: 10px;">‘Whether we like it or not, over the next 20 years roughly the world will double its hydropower capacity’</strong><br />
<div class="clearfix" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">
</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px; margin-top: 12px;">
<img align="left" alt="" src="http://urjanews.com/images/large/de42272c21accd85984c005d0b1ffebf.jpg" style="border: 0px; box-sizing: border-box; padding: 6px 10px 0px 0px; vertical-align: middle;" width="50%" /></div>
<div class="p1" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<span class="s1" style="box-sizing: border-box;">Ten years ago hydropower might have been taken for dead in the United States. Environmentalists didn’t want hydropower dams because of the destruction they wreaked on nearby ecosystems. Energy companies had lost interest because hydropower wouldn’t produce enough energy to make the investment worthwhile. </span>Indeed, in every decade since the 1970s, the U.S. has added less hydropower capacity than the decade prior.</div>
<div class="p1" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<span class="s1" style="box-sizing: border-box;">But now energy experts say that new ways of thinking about hydropower has placed the energy source on the verge of a resurgence in the U.S. Hydropower production is anticipated to grow by more than 5% in 2016 alone, according to the U.S. Energy Information Administration.</span></div>
<div class="p3" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<span class="s1" style="box-sizing: border-box;">“There has been more interest in the last few years. There are a lot of projects being considered,” said Rocío Uria-Martinez, an energy researcher at Oak Ridge National Laboratory. “Hydropower is, or it can be, a very viable complement for the other renewables.” The U.S. has some 80,000 dams, and only 2,000 are being used to harness electricity, according to Uria-Martinez. Adaptations to existing dams could drive a 15 to 20% increase in total hydropower capacity in the U.S. At the same time, adapting dams saves the cost of building new ones from the ground up.</span></div>
<div class="p1" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<span class="s1" style="box-sizing: border-box;">While experts anticipate dramatic growth in hydropower in the coming years, don’t expect to see another Hoover Dam anytime soon. </span><span class="s1" style="box-sizing: border-box;">“Building large dams is almost out of the question in the U.S. and in Europe because of environmental constraints,” said Uria-Martinez. </span><span class="s1" style="box-sizing: border-box;">Energy policymakers have focused instead on developing sustainable hydropower dams, which are typically on a small scale. In some communities this means installing hydropower capabilities to existing dams that have never produced electricity.</span></div>
<div class="p1" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
In some areas, increasing dam efficiency has meant eliminating dams that harm the environment and replacing them with more sustainable ones. The<span class="s1" style="box-sizing: border-box;">Penobscot</span> R<span class="s3" style="box-sizing: border-box;">iver in Maine, for instance, had several dams over hundreds of miles of river, many of which were operated inefficiently. Seven conservation groups teamed up and employed scientists to consider how to increase energy production and, at the same time, eliminate some dams. In the end, the group ended up dismantling two dams while achieving the same energy output with the remaining ones.</span></div>
<div class="p1" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
“We got the river to produce exactly the same amount of hydropower as before but with 1,000 km of connected river,” said <span class="s1" style="box-sizing: border-box;">Giulio Boccaletti, who runs the water program at the Nature Conservancy. </span>He argues that similar results can be reached in other places around the world.</div>
<div class="p1" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<span class="s1" style="box-sizing: border-box;">“Whether we like it or not, over the next 20 years, roughly, the world will double its hydropower capacity,” he said. “</span><span class="s1" style="box-sizing: border-box;">How do you intervene in a world where saying no to that development is simply not an option? I think there’s appetite for a more sustainable outcome.”</span></div>
<div class="p3" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
In the early stages of electricity production in the U.S., hydropower played an important role. Communities first used free-flowing water to harness electricity in the late 19th century. <span class="s1" style="box-sizing: border-box;">In need of electricity, communities across the country built dams to harness the power of free-flowing water during the first half of the 20th century. In the 1960s, heightened environmental consciousness piqued American interest in conservation, and hydropower quickly fell out of favor. The timing worked well as few good sites for hydropower dams remained.</span></div>
<div class="p3" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">Source : Time</strong></div>
<div class="clearfix" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">
</div>
<br /></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-84095417700373385582015-08-02T12:14:00.000-07:002015-08-02T12:14:03.736-07:00Failure Cases of Micro Hydro Projects, How and Who is responsible <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<strong class="news_detail_subheading" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #0d44a7; float: left; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; margin-top: 10px;">AEPC and its programmes have now started to focus more on solar and wind technologies to provide decentralized electricity, again heading from mistakes towards blunders</strong><br />
<div class="clearfix" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">
</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px; margin-top: 12px;">
<span class="st_facebook_hcount" displaytext="Facebook" st_processed="yes" style="box-sizing: border-box;"><span class="stButton" style="box-sizing: border-box; color: black; cursor: pointer; display: inline-block; font-size: 11px; line-height: 16px; margin-left: 3px; margin-right: 3px; position: relative; z-index: 1;"><span style="box-sizing: border-box;"><span class="stMainServices st-facebook-counter" style="background-image: url(http://w.sharethis.com/images/facebook_counter.png); background-repeat: no-repeat; box-sizing: border-box; display: inline-block; font-family: Verdana, Helvetica, sans-serif; height: 16px; padding-bottom: 3px; padding-top: 3px; position: relative; white-space: nowrap; width: 60px;"> </span><span class="stArrow" style="background: url(http://w.sharethis.com/share4x/images/Facebook_bubble_arrow.png) 3px 8px no-repeat; box-sizing: border-box; display: inline-block; height: 14px; margin-left: -1px; padding-left: 3px;"><span class="stButton_gradient stHBubble" style="background: rgb(236, 238, 245); border-radius: 4px; border: 1px solid rgb(202, 212, 231); box-sizing: border-box; display: inline-block; filter: none; font-family: serif; height: 16px; margin-left: 3px; margin-right: 3px; padding: 2px; position: relative; z-index: -1;"><span class="stBubble_hcount" style="box-sizing: border-box; font-family: Verdana, Helvetica, sans-serif; height: 16px; padding-left: 2px; padding-right: 2px; white-space: nowrap;">32</span></span></span></span></span></span> <span class="st_twitter_hcount" displaytext="Tweet" st_processed="yes" style="box-sizing: border-box;"><span class="stButton" style="box-sizing: border-box; color: black; cursor: pointer; display: inline-block; font-size: 11px; line-height: 16px; margin-left: 3px; margin-right: 3px; position: relative; z-index: 1;"><span style="box-sizing: border-box;"><span class="stMainServices st-twitter-counter" style="background-image: url(http://w.sharethis.com/images/twitter_counter.png); background-repeat: no-repeat; box-sizing: border-box; display: inline-block; font-family: Verdana, Helvetica, sans-serif; height: 16px; padding-bottom: 3px; padding-top: 3px; position: relative; white-space: nowrap; width: 60px;"> </span><span class="stArrow" style="background: url(http://w.sharethis.com/share4x/images/Twitter_bubble_arrow.png) 3px 8px no-repeat; box-sizing: border-box; display: inline-block; height: 14px; margin-left: -1px; padding-left: 3px;"><span class="stButton_gradient stHBubble" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; border-radius: 4px; border: 1px solid rgb(204, 227, 243); box-sizing: border-box; display: inline-block; filter: none; font-family: serif; height: 16px; margin-left: 3px; margin-right: 3px; padding: 2px; position: relative; z-index: -1;"><span class="stBubble_hcount" style="box-sizing: border-box; font-family: Verdana, Helvetica, sans-serif; height: 16px; padding-left: 2px; padding-right: 2px; white-space: nowrap;">1</span></span></span></span></span></span> </div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
</div>
<div class="clearfix" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">
</div>
<img align="left" alt="" src="http://urjanews.com/images/large/0dd380b6403d434fbf8d59eccfbdf599.jpg" style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; padding: 6px 10px 0px 0px; vertical-align: middle;" width="50%" /><br />
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
Although this is a very sad case, this is also a representative case about the development of micro hydro projects all over the country. Being a staunch believer about the prospect of the decentralized micro hydropower development in the country, I tried to collect some information about the main causes of failures of these exceptionally country suitable, proven and indigenous technology in our country. In fact, the micro hydropower technology could be considered as the Nepalese identity as well if the projects were implemented as per its aspirations, but alas, all in vain.</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
As reported, the Rural Energy Development Programme of the UNDP Nepal had started to fund for the installations of the MHP since 1998 in five VDCs at once, namely Bhoksing, Bhuktangle, Kyang, Bachcha and Pangrang. Two projects viz. Chhahare and Chharchhare Khola each of 6 and 9 kW were said to have been supported by the REDP. The cost at that time was almost 1.5 million for Chhahare Khola and two million rupees for Chharchhare Khola micro hydro. The cost was very high at that time; however, the project justified the high cost as these were the demonstration projects, the projects that could be replicated in other feasible parts of the country! The main reasons for the failure of the projects were the lack of technical know-how amongst the engineers involved, their insincerity and negligence to work, tendency to falsely report that everything is done excellently as well as indifferent but the selfish nature of the CTA who only believed works in papers rather than in actual deeds. But the main reason behind all these failures remained the non-transparent motives of the personnel involved!! Perhaps, the works of INGOs and development partners including the UNDP focuses more on touting on unrealistic successes than bringing on surface the real facts. As reported, the micro hydros were and still are required to be promoted in such areas where the possibility of extension of national grid is not foreseen at least for ten to fifteen years from the date of planning. The financial viability of any MH project is assessed considering the 15 years of minimum life of the project, although the scheme could run for generations with regular repair and maintenance. These two projects were problematic from the very beginning as the site planning was carried out exceptionally in a wrong way. The flow was measured 15 liter per second (lps) for Chhahare Khola and 20 lps of Chharchhare Khola MHPs. As known, there is no discharge at all in these streams during dry seasons. Even in wet seasons, the water is utilized for irrigation and there is little left for power generation. The Gautam Engineering Co that was offered the job of supply n installation was a newly prequalified company at that time for the installation works which had no required experiences for manufacturing of pelton turbines at all. So, these projects never ever produced the required amount of power, however, the subsidy as well as other financial supports were provided to these schemes with wide dissemination of news about the development of successful demonstration projects in the district. In fact, these two sites were hardly suitable for the installation of pico hydro projects.</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
The Ghatte Khola MHDS in Kyang was reported to have produced 16 kW with a cost of some three million rupees (including voluntary labour) during 2001. The water source in the detailed project report differs from the one that is now utilizing the water for power generation. The Technical Officer went to the site to fix the can alignment during pre-monsoon month and as he saw some landslides in the proposed canal alignment, he chose the different water source located on the west part of the village, in consultation with the district manager, and thus fixed the new canal alignment. The projects and the subsidy are approved based on the features and findings mentioned in the DPR. There is so called Technical Review Committee, a high level committee of MHP specialists of the country, to review and suggest improvements upon requirement and give its final approval for implementation!! Except for the load center, all the parameters of the project differed. The problem in this project is again the flow in the stream which is far less than the design flow of 55 lps. As the length of earthen canal (mostly existing) was 800 meters, whatever water remains at source/ intake is completely lost during conveyance. But the most problematic part is the selection of the VDC itself for programme implementation as it is a neighboring Shivalaya VDC (district headquarters with national grid) and adjacent VDC to Bhukatangle, where a 14 MW Modi hydropower Project was on the verge of completion during the time. So, it was very obvious that the national grid might have extended in Kyang within a year or so in the VDC. VDCs for MH installations in the REDP were mostly selected in view of ease to reach the site for programme personnel in the pretext that the sites were chosen to <strong style="box-sizing: border-box;"><em style="box-sizing: border-box;">demonstrate</em></strong> the real effects and impacts of MHP to aspiring communities.</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
The Bachha Khola II of Pangrang was commissioned in 2001 that was said to have produced 11 kW that cost around 2 million rupees. Almost all the projects in Parvat seem to have been offered to Gautam Engineering, a new entrant in the MHP sector by the District Energy Section. All the subsidy and amounts were paid to the supplier after the power output verification. But, after two years, it was revealed that the MH system never produced more than 3 kW, even during rainy season. The company later changed the turbine confessing its shortcomings; however, the plant never produced more than 5 kW. As the number of beneficiaries were just 50 households, the power was felt sufficient, hence the community people did not thought it a big issue, as they had only provided some voluntary labour for the project.</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
The Aguwa Khola MH Demonstration Scheme (12 kW) in Saraunkhola VDC was commissioned in 2002 with a total project cost of some 205 million rupees (including local labour cost). This project never produced more than 4 kW of power although the payment was made for 12 kW after completing the full procedure of commissioning and power output verification!! This project was also installed by Gautam Engineering Works of Butwal. As in most of the MHP projects in the country, this project also used an earthen irrigation canal that was some 3 km in length. The design discharge was taken as 30 lps which was mostly consumed for irrigation during wet seasons and there remained no flow at forebay during dry periods. All the water used to get lost in conveyance due to spillage and evaporation. This project remained closed for about four years during the period of conflict in the country.</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
Another project in Bachha VDC was Bachha Khola MHDS to produce 19 kW, again by Gautam Enginering Works. Bachha VDC was not too far from the district headquarters and there existed high chances for grid extension within couple of years. Thus, the selection of VDC was wrong with a wrong motive too! This project could not run satisfactorily from the very first day owing to one or the other problem. As the water was very scarce in the area, not enough for irrigation, the power generation did not naturally get any priority.</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
Other VDCs selected were Huwas and Dhuwakot during 2006 when the national grid extension was in progress in the vicinity. These two projects also could not produce required amount of power of 12 and 16 kW respectively due to wrong assessment of flow (46 and 68 lps respectively) with long irrigation conveyance systems of earthen type having length of 2.6 kms and 1.3 kms respectively. Still all these so called <strong style="box-sizing: border-box;">Demonstration Projects</strong> were heavily touted as highly successful projects (pls try to revisit the Annual Project Reports (very thick and shiny of REDP of the years). The above mentioned projects could never benefit the local community people, on the contrary, they tried very hard every time to bring into operation, but in vain. The resources from the VDCs and DDC Parvat were also heavily injected in these projects as the DDC Parvat used to get royalty form Modi Hydropower project in later years, but nothing helped to operationalise these borne-sick projects. Thus, national grid was extended in all the project areas. The REDP tried to cover up its wrongdoings and shortcomings by falsely promising to sell the power to NEA thru connecting these MHPs to national grid. Various studies were conducted hiring expensive consultants too for the purpose. And to manage all those kinds of works, the REDP moved forward to transform all the MHP management committees into MH Cooperatives as the programme considered the cooperative a panacea to get rid from all the ills and problems. Again, heavy resources were poured to transform these Committees into cooperatives which the REDP loudly touted as great success to bring miracle in micro hydro arena. All the stakeholders were trained, workshops and seminars were conducted at all levels to tout this <strong style="box-sizing: border-box;"><em style="box-sizing: border-box;">‘visionary initiative’.</em></strong> Despite all those efforts and pouring of millions of precious resources, nothing was yielded.</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">Story of Thado Khola Demonstration Project (27 kW), in Bhukatangle:</strong></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
The Thado Khola Micro Hydro Demonstration Scheme was launched in one of the accessible VDC of Parvat- Bhukatangle, in the year 1998 where the NEA was on the verge of commissioning a 14 MW Modi Hydropower project. It was commissioned in 2000 with the total cost of some four million rupees. As reported the project was to produce 27 kW of power. At a time when the NEA was erecting the transmission lines to the cover the whole VDC and adjoining VDCs like Kyang, the REDP selected this VDC with ill motive and wrong intentions. With the aim of illuminating the area ahead of the NEA grid, the district REDP expedited the work such that community was not required to construct the canal. The district REDP, instead of excavating the canal, bought some <strong style="box-sizing: border-box;">800</strong> meters of high duty (heavy wall thickness HDPE pipes of 8 kgf/cm2) with 300 mm OD (large size and costly). The flow for power generation was considered as 35 lps from a small spring source, thus suffered heavily during dry seasons. But the less flow never became a problem since the project never came into operation as the national grid started to provide electricity to the entire community. The height for power generation was also found to be around 125 m as against 155 meters mentioned in the DPR. The REDP tried to pacify the local community people and other stakeholders by cajoling them with the idea of selling the electricity to the NEA. For that to happen, the REDP again hired expensive consultants to conduct study for grid connection. Again, as medicine to all ills of MHP, the programme poured resources heavily to transform local electricity committee into MH Cooperative. The attempt to connect was lauded as a pilot project to open up door to other projects of grid reaching areas. Various workshops and seminars were conducted to highlight the visionary and pioneering work of grid inter-connection. Despite so much hulla –baloo, nothing happened on the ground. Thus, like all other projects in the district, this one of the most costly project of time was abandoned to wait its natural death.</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
Although all the MHP projects in the district were wrongly planned and surveyed, however, these projects got huge precious resources from different stakeholders, including the local bodies. In spite of that, all these so called <strong style="box-sizing: border-box;">demonstration</strong> <strong style="box-sizing: border-box;">schemes</strong> were a <strong style="box-sizing: border-box;">total flop</strong> and remained as a <strong style="box-sizing: border-box;">black mark</strong> in the sphere of micro hydro community. But, the biter fact was the donor-the UNDP and its project never considered to acknowledge their shortcomings, instead are making high sounds about the achievements in the district.</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
For doing marvelous works to develop such highly successful demonstration MH schemes, the UNDP/ REDP highly regarded the works of the district engineers and rewarded them by providing them good transfers, promotions as well as sending them abroad for higher studies. These extraordinary personalities are non other than the ex AEPC Director and incumbent AEPC Director. The then District Programme Manager Mr. Narayan Chaula-gaine was transferred to district Tanahun where he again became successful to develop other <strong style="box-sizing: border-box;">demonstration MH schemes</strong> like in Parvat, whereas Mr. Ram Prasad Dhat-Tal was promoted to work as District Manager in Bajura district, the district of micro hydro disasters!! As if that reward was not enough, they both were strongly recommended and facilitated to pursue higher studies in Germany by the REDP NPM Mr. Kira n Man Sin. The REDP central level officials who so intensely and effectively provided their high level of technical inputs and carried out vigorous monitoring works were duly regarded and rewarded by the REDP/ UNDP, who now occupy higher positions in UNDP and its programmes. This is the <strong style="box-sizing: border-box;">demonstrative example</strong> of how the development is brought by our development partners in Nepal.</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
The case in Parvat district is not the only one. Similar situations or even worse have been observed in districts like Tanahun, Dhading, Kavre, Dadeldhura, Bajura, Pyuthan, Tehrathum and many more, where the programme provided high focus and injected heavy resources. Do not talk about the Far-west or Mid-west regions where the entire region is a complete failure and total flop with respect to MHP development, an extremely sad situation. One of the reasons was that there existed influential leaders from various political parties or high ranking AEPC, GoN’s officials from those districts and the concerned REDP personnel chose better to dance to the tune of these chameleon officials rather than work for the sake of down trodden community people! </div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
Having tired of covering its wrong doings and failure cases as well as being unsuccessful to develop really sound and sustainable MHP schemes in remote and needy locations, the AEPC and its programmes have now started to focus more on solar and wind technologies to provide decentralized electricity, again heading from mistakes towards blunders!!!</div>
<span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">- See more at: http://urjanews.com/details/2599/Failure-Cases-of-Micro-Hydro-Projects%2C-How-and-Who-is-responsible#sthash.NiwyGm3g.dpuf</span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-9409519908878514482015-08-02T11:04:00.004-07:002015-08-02T11:04:43.270-07:00पर्वतका सबैजसो जलविद्युत् बन्द<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<strong class="news_detail_subheading" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #0d44a7; float: left; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; margin-top: 10px;">मर्मतमा सम्बन्धित निकायले चासो दिएनन्</strong><br />
<div class="clearfix" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">
</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px; margin-top: 12px;">
<span class="st_facebook_hcount" displaytext="Facebook" st_processed="yes" style="box-sizing: border-box;"><span class="stButton" style="box-sizing: border-box; color: black; cursor: pointer; display: inline-block; font-size: 11px; line-height: 16px; margin-left: 3px; margin-right: 3px; position: relative; z-index: 1;"><span style="box-sizing: border-box;"><span class="stMainServices st-facebook-counter" style="background-image: url(http://w.sharethis.com/images/facebook_counter.png); background-repeat: no-repeat; box-sizing: border-box; display: inline-block; font-family: Verdana, Helvetica, sans-serif; height: 16px; padding-bottom: 3px; padding-top: 3px; position: relative; white-space: nowrap; width: 60px;"> </span><span class="stArrow" style="background: url(http://w.sharethis.com/share4x/images/Facebook_bubble_arrow.png) 3px 8px no-repeat; box-sizing: border-box; display: inline-block; height: 14px; margin-left: -1px; padding-left: 3px;"><span class="stButton_gradient stHBubble" style="background: rgb(236, 238, 245); border-radius: 4px; border: 1px solid rgb(202, 212, 231); box-sizing: border-box; display: inline-block; filter: none; font-family: serif; height: 16px; margin-left: 3px; margin-right: 3px; padding: 2px; position: relative; z-index: -1;"><span class="stBubble_hcount" style="box-sizing: border-box; font-family: Verdana, Helvetica, sans-serif; height: 16px; padding-left: 2px; padding-right: 2px; white-space: nowrap;">43</span></span></span></span></span></span> <span class="st_twitter_hcount" displaytext="Tweet" st_processed="yes" style="box-sizing: border-box;"><span class="stButton" style="box-sizing: border-box; color: black; cursor: pointer; display: inline-block; font-size: 11px; line-height: 16px; margin-left: 3px; margin-right: 3px; position: relative; z-index: 1;"><span style="box-sizing: border-box;"><span class="stMainServices st-twitter-counter" style="background-image: url(http://w.sharethis.com/images/twitter_counter.png); background-repeat: no-repeat; box-sizing: border-box; display: inline-block; font-family: Verdana, Helvetica, sans-serif; height: 16px; padding-bottom: 3px; padding-top: 3px; position: relative; white-space: nowrap; width: 60px;"> </span><span class="stArrow" style="background: url(http://w.sharethis.com/share4x/images/Twitter_bubble_arrow.png) 3px 8px no-repeat; box-sizing: border-box; display: inline-block; height: 14px; margin-left: -1px; padding-left: 3px;"><span class="stButton_gradient stHBubble" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; border-radius: 4px; border: 1px solid rgb(204, 227, 243); box-sizing: border-box; display: inline-block; filter: none; font-family: serif; height: 16px; margin-left: 3px; margin-right: 3px; padding: 2px; position: relative; z-index: -1;"><span class="stBubble_hcount" style="box-sizing: border-box; font-family: Verdana, Helvetica, sans-serif; height: 16px; padding-left: 2px; padding-right: 2px; white-space: nowrap;">1</span></span></span></span></span></span> <span class="st_fblike_hcount" displaytext="Facebook Like" st_processed="yes" style="box-sizing: border-box;"><span style="box-sizing: border-box; color: black; cursor: pointer; display: inline-block; font-size: 11px; line-height: 0px; margin: 3px 3px 0px; overflow: visible; padding: 0px; position: relative; vertical-align: bottom;"></span></span></div>
<img align="left" alt="" src="http://urjanews.com/images/large/5e20892734d195b5af1b8f0704854988.jpg" style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; padding: 6px 10px 0px 0px; vertical-align: middle;" width="50%" /><br />
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
पर्वत जिल्लाका ग्रामीण क्षेत्रमा दशकअघि निर्माण भएका सबैजसो लघु जलविद्युत् आयोजनाहरू बन्द भएका छन्। स्थानीय उपभोक्ता समिति र साझेदार निकायको लापरबवाहीले आयोजना बन्द भएका हुन्।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
स्थानीयकै श्रमदानमा निर्माण भएका १३ वटा लघु जलविद्युत् परियोजनामध्ये अहिले मुस्किलले एउटा आयोजना मात्रै सञ्चालनमा रहेको भए पनि नियमित छैन। बाँकी कुनै पनि आयोजना सञ्चालनमा छैनन्। जिल्ला विकास समितिको लघु ऊर्जा कार्यक्रम अन्तर्गत निर्माण भएका १२ वटा आयोजना बन्द हुँदा अहिलेसम्मको करिव तीन करोडभन्दा बढी रकम खेर गएको हो। आयोजनाहरू निर्माणका लागि स्थानीयहरूले गरेको करोडौं रुपैयाँ बराबरको श्रमदान समेत खेर गएको छ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
दुर्गमका बस्तीमा ‘उज्यालो कार्यक्रम’ सञ्चालन गर्न विभिन्न दातृ निकायहरूको सहयोगमा जिविसको ऊर्जा शाखाले १६ वर्षअघिदेखि गाउँगाउँमा लघु जलविद्युत् आयोजनाहरू निर्माण गरेको थियो। ०५६ देखि ०६३ सम्म विभिन्न गाविसमा गरी १३ आयोजनाहरू निर्माण भएका थिए। तीमध्ये अहिले भोक्सिङको छहरेखोला मुस्किलले चलेको छ। बाँकी सबै आयोजनाहरू बन्द भएसँगै तत्कालीन समयको एक सय ६२ किलोवाट विद्युत् उत्पादन रोकिएको छ। विद्युत् आयोजनाहरू बन्द भएसँगै दुर्गमका दुई गाविसका सर्वसाधारणहरू अन्धकारमै रात बिताउन बाध्य छन्।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
उज्यालो कार्यक्रमअन्तर्गत २०५६ सालमा भोक्सिङमा ६ र ९ किलोवाट क्षमताका छहरे र छर्छरेखोला विद्युत् आयोजना निर्माण गरी ग्रामीण क्षेत्रमा विद्युतीकरण सुरु गरिएको थियो। त्यसपछि ०५७ सालमा भोक्सिङको छहरेखोला ९२७ किलोवाट०, ०५८ मा क्याङको घट्टेखोला ९१६० विद्युत् आयोजना निर्माण भएका थिए। त्यसपछि पाङ्राङमा बाच्छाखोला ‘ए’ ९१९० र ‘बी’९११०, सरौंखोलामा अगुवाखोला ९१२०, बाच्छामा आम्दीखोला ९२१०, पाङ्राङमा गढिसिद्धीखोला ९७।५०, भोर्लेमा धुवाँकोटखोला ९१६०, हुवासमा गढीखोला ९१२० आयोजनाहरू निर्माण भएका थिए। त्यस्तै पेल्ट्रिक सेटबाट सञ्चालित ३ किलोवाटका भोक्सिङका घट्टेखोला र छहरेखोला विद्युत् आयोजनाहरू अहिले पूरै ठप्प छन्।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
आयोजना निर्माण गर्न विभिन्न साझेदार निकायहरूले सक्रियता देखाएको भए पनि आयोजना बिग्रिएको लामो समयसम्म मर्मतमा कसैले चासो देखाएका छैनन्। जिल्लाका दुईबाहेक सबै गाविसमा केन्द्रीय प्रसारण लाइनको विद्युत् पुगेपछि स्थानीय सबै परियोजना बन्द भएको जिविसको ऊर्जा शाखाले जनाएको छ। ‘सुरुका दिनमा स्थानीयहरूले खुबै चासो देखाउनुभयो,’ ऊर्जा शाखा प्रमुख मन्जु शिलाकारले भनिन् ‘अहिले केन्द्रीय प्रसारणको लाइन पुगेपछि कसैलाई चासो छैन।’ आयोजना निर्माण भएको एक वर्षसम्म ऊर्जाले नै मर्मत गर्नेगरी दस प्रतिशत रकम मर्मतमा खर्चिएको उनले बताइन्।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
जिल्लाका एक नगरपालिका र ४७ गाउँ विकास समितिमध्ये अहिले पाखापानी र भोक्सिङबाहेक सबै गाविसमा केन्द्रीय प्रसारणको विद्युत् पुगेको छ। आयोजना छिटोछिटो बिग्रिने, मर्मतका लागि प्राविधिक समस्या, उपकरण अभाव, उपभोक्ताले समयमा महसुल नबुझाउने लगायतका कारणले आयोजनाहरू धमाधम बन्द भएको स्थानीय सञ्चालक समितिहरू बताउँछन्। ‘सुरुका दिनहरूमा निकै कष्टका साथ पनि सञ्चालनमा ल्यायौं,’ घट्टेखोला आयोजनाको सञ्चालक समितिका अध्यक्ष नर्सिङबहादुर पुनले भने, ‘चार वर्षअघि केन्द्रीय विद्युत् आएपछि उपभोक्ताले चासो देखाउन छाडे, आयोजना पनि त्यत्तिकै भयो।’ बन्द भएका केही आयोजनाका विद्युतीय उपकरण समितिहरूले कवाडीमा बिक्री गरेका छन्। क्याङको आयोजनामा प्रयोग भएका पोलहरू केन्द्रीय आयोजनाको विद्युत वितरण गरिएको छ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
जिल्लाका सबै आयोजनाबाट एक हजार चार सय ६३ घरधुरी लाभान्वित भएका थिए। कतिपय आयोजनाहरू स्थानीयहरूले चासो देखाए पनि स्रोत र दक्ष प्राविधिकहरूको अभावका कारण बन्द भएका छन्। ‘एलसी पोर्ट र म्यागनेट बिग्रेर स्थानीय प्राविधिकले मर्मत गर्न नसकेपछि ऊर्जालाई पटकपटक सहयोग गर्न भन्यौं, उसले चासो देखाएन,’ छहरेखोला आयोजनाका सञ्चालक नुनप्रसाद गुरुङले भने, ‘उताबाट केही सहयोग नभएपछि डेढ वर्षदेखि चलेकै छैन।’ भोक्सिङकै छर्छरेखोला आयोजना निकै मुस्किलले चलेको भए पनि आयोजनाका महत्त्वपूर्ण उपकरण बिग्रिएको उनले बताए। बिग्रिएका उपकरण मर्मतका लागि उर्जामा डेढ लाख माग गरिएको भए पनि सहयोग नपाएको उनले बताए। स्थानीयहरूले एउटा बल्ब बालेको २० रुयैयाँ तिर्दै आएका थिए।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
केन्द्रीय विद्युत्समेत नपुगेको भोक्सिङका सर्वसाधारणहरू अहिले विद्युतको विकल्पमा सोलारको प्रयोग गर्दै आइरहेका छन्। थोरै शुल्क बुझाएर विद्युत् उपभोग गर्दै आइरहेका सर्वसाधारणहरूले अहिले महँगो शुल्क र अनावश्यक लोडसेडिङको मार खेप्नुपरेको छ। ‘पहिला रातभरि बत्ती बालेर सय रुपैयाँ तिरे हुन्थ्यो,’ भोर्लेकी नारायण विकले भने, ‘अहिले चाहिएको बेलामा बिजुली नबाली तीन सय भन्दा धेरै तिर्नुपर्छ।’</div>
<br /></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-20858641980494442232015-08-02T10:42:00.001-07:002015-08-02T10:42:11.436-07:00‘लोडसेडिङ अन्त्य मात्र होइन, विजुली बेच्ने बेला आउँदैछ’<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<img align="left" alt="" src="http://urjanews.com/images/large/184fdd06d67a1d53fcb2b277b323da46.jpg" style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; padding: 6px 10px 0px 0px; vertical-align: middle;" width="50%" /><br />
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
सानै उमेरदेखि विद्यार्थी राजनीतिमा लागेकी राधा ज्ञवाली एमए पास गरेपछि भूमिगत राजनीतिमा होमिइन । वाम–प्रजातान्त्रिक आन्दोलनमा समर्पित ज्ञवालीको महिला आन्दोलनमा पनि महत्वपूर्ण भूमिका रहेको छ । उनको योगदानलाई कदर गर्दै पार्टीले २०६४ सालको संविधान सभा निर्वाचनमा समानुपातिक तर्फबाट सभासद बनायो । तत्कालिन पार्टी अध्यक्ष झलनाथ खनाल प्रधानमन्त्री भएको बेला उनलाई शिक्षा राज्यमन्त्रीको जिम्मेवारी दिइएको थियो । तर आफ्नो अवमुल्यन भएको ठानेर उनले उक्त पद अस्वीकार गरिन । त्यसपछि बाबुराम भट्टराई प्रधानमन्त्री भएको बेला पनि पार्टीले उनलाई मन्त्री बनायो । तर भट्टराईले एकलौटी ढंगले संविधान सभा विघटनको कुरा उठाएपछि पार्टीको निर्णय अनुसार उनले १२ दिनमै मन्त्री पदबाट राजीनामा दिइन । दोस्रो संविधान सभा निर्वाचनपछि कांग्रेस–एमाले लगायतका दलहरु सम्लग्न सरकारमा उनलाई तेस्रो पटक पार्टीले मन्त्री बनायो । यिनै उर्जामन्त्री ज्ञवालीसँग नेपालपाटी डटकमका लागि प्रेम गौतमले गरेको कुराकानीः</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">उर्जा मन्त्रालयमा तपाईले के कस्ता सुधारका कामहरु थाल्नुभयो ?</strong></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
उर्जा मन्त्रालयमा आइसकेपछि मैले धेरै सुधारका काम थालेको छु । पहिलो कुरा, म मन्त्री भइसकेपछि ग्रामिण विद्युतीकरणलाई धेरै महत्व दिएको छु । म मन्त्री भएपछि साढे ३ अर्व रुपैयाँ ग्रामिण विद्युतीकरणलाई विनियोजित भयो । ग्रामिण विद्युतीकरणलाई महत्व दिएर पहिला बजेट प्रस्तुत हुन्थेन, खर्च पनि हुन्थेन । अहिले धेरै गाँऊघरमा विद्युतीकरणको अभियान तीब्र रुपमा अगाडि बढिरहेको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
दोस्रो, नेपाल–भारतबीचको विद्युत व्यापार सम्झौता प्रक्रिया विगतमा पनि अघि बढेको थियो । सम्झौतामा हस्ताक्षर पनि भएको थियो । तर कार्यान्वयन भएको थिएन । सन् २०१० मा नेपालले भारतसँग विद्युत व्यापार सम्झौता गर्न प्रस्ताव गरेको थियो । भारतबाट त्यसको कुनै जवाफ आएको थिएन । म मन्त्री हुने वितिकै मार्चमा राजदूतलाई बोलाएर गम्भीरतापूर्वक कुरा गरेँ । त्यहाँबाट विद्युत क्षेत्रमा नेपाल–भारतबीच पारस्परिक सहयोगको यात्रा सुरु भयो । दुबै पक्ष कहाँ–कहाँ के समस्या रह्यो भन्ने निचोडमा पुग्दै मेरै पहलमा नेपाल–भारत विद्युत सम्झौता गर्न हामी सफल भयौं । यसबाट विद्युत विकासको ढोका खुलेको महसुश मैले गरेको छु ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
अरुण तेस्रो र कर्णालीको सन्दर्भमा आयोजना विकास सम्झौता (पीडीए) हामीले ग¥यौँ । त्यसपछिका दिनमा हाम्रो देशमा विद्युतमा लगानी गर्न विदेशीहरुको आकर्षण निरन्तर बढेको छ । उर्जा मन्त्रालयबाट नै विकास समितिहरु गठन गरेर आयोजनाका कामहरु अगाडि बढाइरहेका छौँ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
विद्युत प्राधिकरणले पनि आयोजनाहरुलाई अगाडि बढाइरहेको छ । लामोसमयदेखि लोडसेडिङमा रहेको नेपाललाई जलाशययुक्त आयोजनाहरु बनाएर सदाको लागि लोडसेडिङ अन्त्य गर्न हामीले मन्त्रिपरिषदबाटै संकल्प लिएका छौँ । ‘उज्यालो नेपाल, समृद्ध नेपाल’को नारा हामीले अगाडि सारेका छौँ । देशको चौतर्फी विकासको आधार विद्युत हो । विद्युत विकास सरकारको महत्वपूर्ण एजेण्डा हो । यसको सुरुवात भइसकेको छ । जसको अगुवाई गर्न पाएकोमा मलाई पनि खुसी लागेको छ । विद्युत विकास विभागमा धेरै आयोजनाहरु अध्ययनका क्रममा छन् । आयोजना निर्माणका लागि पहिला अध्ययन गर्नुप¥यो । त्यसका लागि कम्तिमा २–३ वर्ष लाग्छ । त्यसकारण हामीले चाहेर पनि कतिपय आयोजनाहरुलाई तत्काल अगाडि बढाउन नसकेको स्थिति छ । उर्जा मन्त्रालय मातहत रहेको विद्युत प्राधिकरणले विगतदेखि नै घाटाको व्यापार गर्दै आएको छ । यसले आवश्यक मात्रामा नेपाललाई चाहिने विद्युत उत्पादन गर्न सकिरहेको छैन । र वितरणमा पनि केही समस्या छन् । विस्तारित क्षेत्रको लागि हामीले मेची–महाकालीसम्म आयोजनाको करिडोर अनुसार प्रशारण लाइन निर्माण गर्ने कुरालाई तीब्र रुपमा अगाडि बढाइरहेका छौँ । विद्युत प्राधिकरणमा लामो समयदेखि रहेका म्यादी कर्मचारीहरुलाई प्रक्रियाबाट हामीले स्थायी ग¥यौँ । र त्यहाँ लामो समयदेखि जाच दिएका तर अन्तर्वार्ता रोकिएका पनि थिए । त्यो अन्तर्वार्ता सकिएर अहिले आवश्यक १६ सय कर्मचारीको विज्ञापन खुलाएर बुधबारदेखि जाँच पनि सुरु गर्दैछौँ । सुस्त गतिमा अगाडि बढिरहेको मन्त्रालयको कामलाई हामीले रफ्तारको साथ अगाडि बढाइरहेका छौँ । हाम्रो मन्त्रालयले ‘जनताको विद्युत, जनताकै लगानी’ भनेर एउटा कार्ययोजना पनि ल्याएको छ । गतवर्षदेखि यो कार्ययोजना लागु भइसकेको छ । दूरदराजमा रहेका जलस्रोतहरुलाई सदुपयोग गरेर सरकारले राम्रो अध्ययन गरेका आयोजनाहरु मात्र त्यसअन्तर्गत आउँछन् ।सम्पूर्ण रुपमा अध्ययन गरेर निर्माण चरणमा जाने बेलाका आयोजनाहरुलाई यस अन्तर्गत राखेर पहिलो चरणमा माडी र महिमा भनेर ताप्लेजुङ र रोल्पामा सुरु गर्दैछौँ । यसमा आधा लगानी स्थानीय जनता र आधा लगानी स्थानीय सरकारले गर्छ । यसबाट पुगेन भने केन्दले पनि लगानी गर्छ । भारतसँग भएको विद्युत व्यापार सम्झौताको कारणले हामीले १८ वर्षदेखि थाँति रहेको पञ्चेश्वर आयोजनालाई पनि अगाडि बढाएका छौँ । यो पनि मेरो कार्यकालको एउटा महत्वपूर्ण उपलब्धी हो भन्ने ठानेकी छु । यो ६ हजार ४ सय मेगावाटको आयोजना हो । यसको प्रमुख पनि नेपालले पाएको छ । हामीले महेन्द्रबहादुर गुरुङलाई पञ्चेश्वर विकास प्राधिकरणको प्रमुखमा चयन गरिसकेका छौँ । नेपालले चयन गर्नुपर्ने अरु तीन जना कार्यकारी निर्देशकहरु पनि हामीले चयन गरिसक्यौँ । भारतको चयन हुने प्रक्रियामा छ । अव छिट्टै यो प्राधिकरणको काम अगाडि बढ्ने चरणमा छ । पश्चिम सेतीको काम पनि लामो समयदेखि थाँती रहेको थियो । यसमा हाम्रो २५ प्रतिशत र चीनको थ्री गर्जेज कम्पनीको ७५ प्रतिशत शेयर छ । उहाँहरुले आयोजना बनाएपनि विद्युत प्राधिकरणको आँकडा अनुसार हाम्रो विजुली खपत हुन सक्दैन भन्ने कुरा गर्नुभयो । त्यसमा मैले, तपाईहरुले बनाउने साढे ७ सय मेगावाटको विजुली हामीले लिने उल्लेख गरेर विद्युत व्यापार सम्झौता गर्छौ भनेँ । निर्धक्क भएर काम गर्नुस भनेपछि अहिले पश्चिम सेती आयोजना पनि अगाडि बढिरहेको छ । भारतसँगको विद्युत व्यापार सम्झौताले गर्दा प्राइभेट सेक्टरमा रहेका आयोजनाहरु जस्तै त्रिशुली, सुनकोशी, दूधकोशी, अरुण, तिला नदी आदिको काम पनि अगाडि बढ्दैछ । १० हजार ८ सय मेगावाटको कर्णाली चिसापानीलाई पनि अगाडी बढाउनुपर्छ भनेर विभिन्न देशसँग सरसल्लाह गरिरहेका छौँ । मैले केही समय पाएँ भने कर्णाली चिसापानी जस्तो आयोजनालाई पनि अगाडि लैजान सकिन्छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">यही रफ्तारमा काम हुने हो भने कति अवधिमा नेपाल लोडसेडिङ मुक्त हुन्छ ?</strong></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
यसको गृहकार्य भइरहेको छ । हामीले सरकार गठन हुँदा पनि तीन वर्षभित्र सम्पूर्ण रुपले लोडसेडिङ अन्त्य गर्छौ भनेका थियौँ । हामी सरकारमा आइसकेपछि एउटा आर्थिक वर्ष सम्पन्न भएको छ । पूर्वघोषित कार्यक्रम अनुसार नै आगामी दुई वर्षभित्र देशबाट लोडसेडिङ अन्त्य हुनेछ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">त्यसका आधारहरु के–के छन् ?</strong></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
भारत र नेपालमा जुन अन्तरदेशीय प्रशारण लाइन बनिरहेको छ । मुजफ्फपुर–ढल्केबरबाट हामीले २ सय मेगावाट विजुली ल्याउने प्रस्ताव राखेका थियौँ । तर ढल्केबरको सव–स्टेशन नबनेका कारण उक्त विजुली ल्याउन सकिएन । हामीले त्यहाँबाट १३२ केभीको प्रशारण लाइन निर्माण गरेर केही महिनापछि ८० मेगावाट विजुली भारतबाट ल्याउँदैछौँ । हाम्रो देशमा अहिले भूकम्पले कतिपय आयोजनाहरु ध्वस्त ग¥यो । ति आयोजनाहरु पनि पुनर्निर्माण भएर फेरि हामीलाई विद्युत दिन थाल्छन । एकवर्षभित्र क्षति भएका सवै आयोजनाहरुले फेरि हामीलाई विजुली दिन सक्छन । ‘अपर मस्र्याङ्दी–ए’ मा ५० मेगावाटको तयारी भइरहेको छ । पूर्वमा पनि केही आयोजनाहरु तयार भए । तर प्रशारण लाइन नभएर ति आयोजनाहरुबाट हामीले विजुली ल्याउन सकेका छैनौँ । ति प्रशारण लाइन पनि केही समयपछि निर्माण हुन्छन । यसकारण हाम्रो आफ्नो विजुलीले पनि केही समयपछि ठूलो माग धान्न सक्ने अवस्था छ । अब हामी सौर्य उर्जामा पनि गइरहेका छौँ । त्यो सौर्य उर्जा, भारतबाट ल्याउने र निर्माणाधिन सानाठूला आयोजनाहरुबाट प्राप्त हुने विजुली सवै गरेर आगामी वर्षसम्ममा लोडसेडिङ केही घटाउने छौँ । त्यसपछि अर्को वर्षसम्ममा त लोडसेडिङ अन्त्य नै हुन्छ । लोडसेडिङ अन्त्य भएपनि २ वर्षसम्म उद्योगहरुलाई पर्याप्त मात्रामा विजुली दिन सकिदैन । किनभने जलाशययुक्त आयोजना नभइकन विजुली दिनसक्ने अवस्था हुँदैन । यसका लागि अहिले बन्दै गरेका जलाशययुक्त आयोजनाहरु निर्माण हुनुपर्छ र ति निर्माण भएपछि मात्र हामीले बेच्ने अवस्था आउँछ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">वर्षाको बेलामा पनि लोडसेडिङ अन्त्य हुन सकेको छैन किन ?</strong></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
पहिला हामी हेटौडामा डिजेल चलाउँथ्यौँ । अनि विराटनगरमा लेदो तेल बालेर विजुली ल्याउथ्यौँ । त्यो हामीलाई असाध्यै महंगो भयो । त्यसकारण अहिले पनि लोडसेडिङ छ । काठमाडौँको तुलनामा पूर्व र पश्चिममा अलि कम लोडसेडिङ हुन्छ । किनभने पूर्वको हामी यतातिर ल्याउन सक्दैनौँ । पश्चिमको ल्याउन पनि भर्खर बुटवलसम्मको लाइन बन्यो । लोडसेडिङ न्यूनिकरण गर्ने भनेको पानी पर्याप्त आयो भने कुलेखानी चल्छ । अहिले वर्षा लागेपछि कुलेखानी चलेकै छैन । कुलेखानी अहिले भरिएन भने हामी हिउँदमा चलाउन सक्दैनौँ । यसमा हाम्रो बाध्यता छ । त्यसकारण वर्षामा पनि हामीले लोडसेडिङ अन्त्य गर्न सकेका छैनौँ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">तपाईकै पार्टीको मन्त्री गोकर्ण विष्ट सरकारी कार्यालयहरुमा तार काँट्दै हिड्नुभएको थियो । अहिले अवस्था कस्तो छ ?</strong></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
उहाँको बेलामा लामो समयदेखि थाँती रहेको भएर जुन ढंगले तार काटिदिनु भयो । त्यसले सवैलाई सचेत बनायो । सरकारी कार्यालयहरुमा बक्यौता राख्नु हुँदैन भन्ने सन्देश गयो । गोकर्णजीले असाध्यै राम्रो कामको सुरुवात गर्नुभयो । अहिले हामी बक्यौता उठाउन निरन्तर लागिरहेका छौँ । देशभर हाम्रा आठ वटा वितरण केन्द्रहरु रहेका छन । बस्यौता उठाउने काम एकदम रफ्तारले भइरहेको छ । यसकामलाई विद्युत प्राधिकरणले अगाडि बढाइरहेको छ । मैले सुरुमै भनेको थिए, गोकर्णजीले सुरुवात गर्नुभयो । राम्रो गर्नुभयो । तर म चाहिँ लाइन काट्न जान्न । यसलाई सिष्टमले अगाडि बढाएको छु । अहिले धेरै बक्यौता उठेको छ । तरपनि केही बक्यौता भने अझै बाँकी छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">त्यतिबेला लोडसेडिङ पनि धेरै कम भएको थियो नि ?</strong></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
उहाँ जम्मा ७ महिना मन्त्री हुनुभयो । वर्षाको समयमा ठूलो पानी प¥यो । अलिकति सहज भयो । हाम्रो पार्टीलाई प्रकृतिले साथ दियो । उहाँ युवा जोश, जागरको साथ जसरी आउनुभयो, बक्यौता रकमले त्यसरी आउन बाध्य पा¥यो । त्यसपछि सवै सजग भएका छन । मेरो बेलामा पनि मैले जोड दिएर गरेकी छु । मैले सिंहदरबारमा मात्र होइन, आठ वटै वितरण केन्द्रका क्षेत्रीय कार्यालयहरुमा कार्यक्रमहरु राखेर कहाँ कति छ बक्यौता एउटा एउटा रिपोर्ट लिएकी छु । अहिले बस्यौदा रकम धेरै तल झरेको अवस्था छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">अर्थ र उर्जामन्त्री भएको बेला भरतमोहन अधिकारीले ल्याएको लोडसेडिङ अन्त्य गर्ने योजना तपाईले हेर्नु भयो कि भएन ?</strong></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
मैले नहेर्ने त कुरै भएन । म पनि सभासद । २०६८ सालमा तत्कालिन अर्थ एवम् उर्जामन्त्री भरतमोहन अधिकारी हुनुहुन्थ्यो । त्यो बेला उहाँले कार्ययोजना पेश गर्नुभएको थियो । त्यो भन्दा अगाडि विष्णु पौडेलले पनि गर्नुभएको थियो । भरतमोहनजीले ल्याएको कार्यक्रमले २०७१ सम्म विद्युत उत्पादन गरेर दिनेहरुलाई यो यो सुविधा दिइने छ भनेर क्रमवद्ध तरिकाले कुन कुन पक्ष जिम्मेवार हो ? भनेर ल्याउनुभएको थियो । मलाई लाग्छ विद्युत विकासको इतिहासमा २०६८ मा भरतमोहनले प्रस्तुत गर्नुभएको जुन कार्ययोजना छ । त्यो ऐतिहासिक दस्तावेज हो । अहिलेपनि त्यसले हामीलाई गाइड गरेको छ । कुनै पनि सरकारले त्यसलाई रोकेको छैन । बक्यौता नतिरेपनि हुन्छ भन्ने मान्यतालाई गोकर्णजीले तोडेर अगाडि लानुभयो । मेरो पालामा सिंगो विद्युत विकास विभागको ढोका पुरै खोेलेकी छु । प्रदीप नेपालले एउटा राम्रो खाका कोरिदिनुभयो । हरि पाण्डे, विष्णु पौडेल, भरतमोहन अधिकारी, गोकर्ण विष्ट र म आएँ । हामी सवैको कार्यकालमा ऐतिहासिक काम गरेका छौँ । मैले पनि एउटा आधारशिला तयार गरिदिएको छु ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">यति धेरै काम गर्नुभएछ, यो काम चाहिँ गर्न बाँकी छ भन्ने लागेको छ कि ?</strong></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
धेरै जस्तो हाम्रो डकुमेन्ट अर्थ मन्त्रालयमा रोकिन्छन । एउटा काम ७–८ महिनासम्म अर्थमन्त्रालयमा रोकिन्छ । अनि एउटा कार्यकालमा काम गर्न कठिन हुन्छ । अनि फेरि अर्थमन्त्री नै भन्नुहुन्छ बजेट खर्च नै भएन । अहिलेसम्म सवै मन्त्रालयहरुको विकास खर्च कम हुनुमा अर्थमन्त्रालय नै बढी जिम्मेवार छ । त्यसैकारण ‘जनताको विद्युत, जनताको लगानी’ भन्ने योजना मैले समयमै अगाडि बढाउन सकिन । अर्थमन्त्रालयको स्वीकृत लिनुपर्ने, योजना आयोगको स्वीकृत लिनुपर्ने भएकाले ढिला भयो । यो योजनालाई प्रभावकारी ढंगले अगाडि बढाउने छु । ३÷४ सय मेगावाटको सौर्य उर्जा निजी क्षेत्रलाई दिने र हामी आफैँ पनि बनाउने काम ग¥यौँ भने मलाई लाग्दछ २ वर्षमा हैन, एक वर्षमै लोडसेडिङ निकै कम गर्न सकिन्छ । तर यसपाली पनि पर्याप्त रकम छुट्याइएको छैन । उर्जा मन्त्रालय एउटा पार्टीको र अर्थमन्त्रालय अर्कै पार्टीको भएकाले पनि धेरै समस्या भोग्नु परेको छ । तर म मन्त्रीको नाताले लोडसेडिङ न्यूनिकरण गर्न प्रतिवद्ध छु । मैले मेरो कार्यकालमा विद्युत ऐन २०४९ लाई प्रतिष्र्थापन गर्नका लागि नयाँ विधेयक लाने तयारी गर्दैछु । तर मन्त्रालयले समयमा काम गर्न सकेन । त्यो मेरो एउटा कमजोरी पक्ष हो । त्यो पनि म गर्छु भन्ने प्रण गर्छु । अहिले विद्युत महसुल निर्धारण आयोग छ । त्यसलाई बढी शक्तिशाली बनाएर सम्पूर्ण विद्युत (जलविद्युत, सौय विद्युत) को महसुल निर्धारण गर्न स्वतन्त्र इकाइको रुपमा काम गर्ने संस्था बनाउनुपर्छ । त्यसका लागि पनि हामी विधेयक तयारी गर्ने काममा लागेका छौँ । तर हामीले त्यो विधेयक तयार गरेर टेवल गर्न सकेका छैनौँ । अब बाँकी अवधिमा यी दुई वटा काम सम्पन्न गर्नुपर्छ । अर्थमन्त्रालयको सहयोग हुने हो भने अवको एक वर्षको अवधिमा यि बाँकी सवै काम सम्पन्न गर्नेछु ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">अन्त्यमा ?</strong></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
हामी सवै नेपालीहरु नयाँ संविधान समयमै जारी गर्न सकौँ । चार दलले गरेको १६ बुँदे सहमतिको आधारमा सुझाव संकलन भएको छ । जनताको आकांक्षा, इच्छा धेरै कुरा छ । सम्झौताको संविधान भएकाले हामीले चाहेको जस्तो हुबहु पाप्त गर्न नसकौला । तर संविधान जारी गर्न जरुरी छ । देशलाई राजनीतिक स्थिरता आवश्यक छ । हामीले साउन महिनाभित्रै यो संविधान घोषणा गर्न सकौँ । जुन कुरा पहिलो संविधान सभाबाट जारी गर्न सकेनौँ । यस पटक साउन महिनालाई आधार मानिएको छ । यो सफल हुनुपर्छ । अलिकति फरक विचार राख्ने माननीयज्यूहरुले पनि यस प्रक्रियालाई सहयोग गर्नुपर्छ । देशवासीहरुलाई पनि के आह्वान गर्न चाहन्छु भने ‘यो देशमा अहिले मूल कानुन बनाउने हो । त्यो मुल कानुनको आधारमा रहेर हामी सवै नेपाली जनता एक ढिक्का भएर संविधान घोषणा गरेर अगाडि बढ्न सक्यौँ भने मुलुक समृद्धिको दिशामा अगाडि बढ्ने छ । मुलुक समृद्धि भए नेपाली जनताको भविश्य उज्वल हुन्छ । हामी निरन्तर आपसमा लडिरह्यौँ भने आमजनताले पीडा मात्र भोग्नुपर्छ । भूकम्पको पीडालाई मेटाउने गरी यो देशले नयाँ संविधान प्राप्त गर्न सक्नुपर्छ । हामी नेपाल सरकारको तर्फबाट त्यसमा प्रतिवद्ध छौँ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">स्रोत: नेपालीपाटी</strong></div>
<br /></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-16296237514124683402015-08-02T10:40:00.002-07:002015-08-02T10:40:23.139-07:00बुढीगण्डकी प्राधिकरण गठनका लागि देवकोटाको यस्तो छ अवधारणा <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<strong class="news_detail_subheading" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #0d44a7; float: left; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; margin-top: 10px;">बुढीगण्डकी जलविद्युत आयोजना विकास समितिका अध्यक्ष डा. लक्ष्मी देवकोटाले यस आयोजनालाई छुट्टै प्राधिकरण गठन गर्नुपर्ने अवधारणा अघि सारेका छन् ।</strong><br />
<div class="clearfix" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">
</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px; margin-top: 12px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
</div>
<div class="clearfix" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">
</div>
<img align="left" alt="" src="http://urjanews.com/images/large/5276ad3c42c7a82b76238b46529dd71d.jpg" style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; padding: 6px 10px 0px 0px; vertical-align: middle;" width="50%" /><br />
<div class="news_head" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">
<div class="add_this" style="box-sizing: border-box;">
काठमाडौं । बुढीगण्डकी जलविद्युत आयोजना विकास समितिका अध्यक्ष डा. लक्ष्मी देवकोटाले यस आयोजनालाई छुट्टै प्राधिकरण गठन गर्नुपर्ने अवधारणा अघि सारेका छन् । </div>
</div>
<div class="news_body" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">
<br style="box-sizing: border-box;" />बुढीगण्डकी कोरिडोरलाई मुलुकको गतिशिल आर्थिक केन्द्रका रुपमा विकास गर्न ‘बुढीगण्डकी कोरिडोर विकास प्राधिकरण’ बनाउनुपर्ने उनको सोचाई छ । एक हजार दुई सय मेगावाट क्षमताको जलविद्युत आयोजनालाई प्राधिकरण अन्तर्गत छुट्टै कम्पनी बनाएर अघि बढाउन सकिने उनले बताए । <br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />बुढीगण्डकी करिडोरको विकास गर्ने कुराले यस क्षेत्रलाई एउटा पर्यटकीय गन्तव्यको रुपमा विकास गर्न तथा जलाशयमा संचित पानीलाई बहुउपयोगमा ल्याउन सकिने सम्भावनालाई पनि बढाएको देवकोटाको भनाई छ । यसले बढीगण्डकी पछि मुलुककै महत्वपूर्ण आर्थिक केन्द्र उनको विश्वास छ । <br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />प्राधिकरणमार्फत यस आयोजनाको जलाशयको वरिपरि आधुनिक वस्ती विकास गर्ने, जलाशय र यसको वरिपरि यातायात सञ्जाल बनाउने, बुढीगण्डकी कोरिडोरमा बसोवास गर्ने नागरिकका लागि चाहिने भौतिक तथा सामाजिक पूर्वाधारको विकास गर्ने उनको अवधारणामा छ । <br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />साथै, यस आयोजनाबाट बैकिङ र बन्द व्यापार जस्ता आर्थिक केन्द्रको स्थापना र विकास गर्न सकिने, युवाको रोजगारीका लागि कार्यक्रम सञ्चालन गर्न सकिने, पानीजन्य र अन्य उद्योग खोल्न सकिने, जलाशयको पानीलाई सिंचाईसहित एकीकृत जलाधार विकास कार्यक्रम सञ्चालन गर्न सकिने देवकोटाले बताए । <br style="box-sizing: border-box;" /><a href="http://urjanews.com/details/" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;"><img alt="" src="http://www.corporatenepal.com/uploads/images/budhigandki%202.jpg" style="border: 0px; box-sizing: border-box; vertical-align: middle;" /></a><br style="box-sizing: border-box;" />यहाँ अन्तर्राष्ट्रियस्तरका अस्पताल, विश्वविद्यालय, रंगशाला पनि निर्माण गर्न सकिने छ । विकास समितिले सरकारलाई स्वीकृतीका लागि पठाएको पुनर्वास एवं पुनःस्थापना नीतिलाई आवश्यक भए संशोधन गरी पारित गर्नुपर्ने र पुनर्वास योजना यथाशिघ्र तयार गरी लागू गर्नुपर्ने उनको अवधारणपत्रमा उल्लेख छ । <br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />परामर्शदाताले तयार पार्ने संभाव्यता अध्ययन तथा विस्तृत डिजाइन प्रतिवेदनकै आधारमा जलविद्युत आयोजनालाई विकास गर्न सकिने उनको तर्क छ । यस आयोजनालाई नेपाली पैसा, यथासंभव नेपाली श्रम र सीपको अधिकतम उपयोग गरी निर्माण गर्न सकिने उनले तर्क गरेका छन् । <br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />आठ वर्षमा निर्माण गर्न सकिने अनुमान गरिएको यस आयोजनाको लागत दुई खर्ब ५० अर्ब रुपियाँ अनुमान गरिएको छ । यसका लागि सरकार, स्थानीय जनता, वित्तीय संघसंस्था, विप्रेषण, गैरआवासीय नेपाल लगानीको स्रोत हुने र नपुगेमा ऋण लिन सकिने देवकोटाको विश्लेषण छ । <br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />उनका अनुसार उत्तर दक्षिण एवं मध्य पहाडी लोकमार्गका कारणले पोखरा, चितवन, काठमाडौं, मनाङ, मुस्ताङ, मुक्तिनाथ, डोल्पा, जुम्ला, खप्तड जस्ता पर्यटकीय क्षेत्रसँग जोडिने भएकाले यो क्षेत्रमा पर्यटन विकासको सम्भावना प्रचुर देखिन्छ । <br style="box-sizing: border-box;" /><a href="http://urjanews.com/details/" style="box-sizing: border-box; color: #184972; text-decoration: none;"><img alt="" src="http://www.corporatenepal.com/uploads/images/budhigandki%203.jpg" style="border: 0px; box-sizing: border-box; vertical-align: middle;" /></a><br style="box-sizing: border-box;" />पर्यटन विकासका लागि बुढीगण्डकी कोरिडोर पर्यटन विकास वोर्ड बनाउनुपर्ने, पर्यटक आकर्षित गर्न जलाशयमा डुङ्गा खियाउने, ससाना जहाजह चलाउन पाउने व्यवस्था गर्ने, पृथ्वी राजमार्गबाट बाँधसम्म सटल वसको व्यवस्था गर्ने, काठमाडौंको नागढुङ्गाबाट जलाशय नजिकको उपयुक्त स्थानसम्म केबुलकार सञ्चालन गर्ने, जलाशयको वरिपरि केबुलकारको लुप लाइलमार्पmत अवलोकन गर्ने व्यवस्था मिलाउने उनको सोचाई छ । <br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />ग्रीन एरियामा रिसोर्ट, पार्क, पिकनिक स्थलको निर्माण, जलाशय र यसको वरिपरिका क्रियाकलाप तथा नजिकका हिमाल देख्न सकिने स्थानमा “भ्यू टावर” निर्माण, आधुनिक प्रविधिको प्रयोग गरी ऐतिहासिक तथा अन्य महत्वपूर्ण स्थलहरु, पाटी वा मठ मन्दिरको ‘भर्चुअल इम्याजिनरी’ बनाएर ‘लाइटिङ सिस्टम’ बाट ती कुरा हेर्न सकिने व्यवस्था गर्ने देवकोटाको अवधारणापत्रमा उल्लेख छ । <br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />त्यसबाहेक ऐतिहासिक तथा धार्मिक पर्यटन, साहसिक पर्यटन, खेलकुद, शैक्षिक तथा स्वास्थ्य पर्यटनको विकासको अवधारणा पनि यससँगै उल्लेख छ । <br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />आगामी जनसंख्या एवं यस क्षेत्रमा हुने आर्थिक गतिविधिलाई विचार गरेर आगामी सय वर्षका लागि हुनेगरी आधुनिक वस्तीको विकास गर्न सकिने उनले जनाएका छन । <br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />प्रभावित क्षेत्रका जनताका साथै बाहिरबाट आउने गरी सय वर्षमा चार लाख मानिस यस करिडोर वरपर रहनसक्नेछन् । जलाशय वरिपरि १५० किलोमिटर लम्बाई र ४० किलोमिटर चौडाईको चक्रपथको निर्माण गर्न सकिने छ । <br style="box-sizing: border-box;" />जलाशयको पानीबाट नवलपरासी र चितवनमा सिंचाईको व्यवस्थाका साथै जलाशयमा माछापालन, खानेपानी उपलब्ध गराउने जस्ता अवधारणा देवकोटाले अघि सारेका छन् । <br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />उनले विकास समितिलाई स्तरोन्नति गरी प्राधिकरण बनाउने, यस अन्तर्गत रहने गरी विभिन्न निर्देशनालय, कम्पनी बनाएर जिम्मेवारी दिने बताए । <br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />हाल नेपालमा कुलेखानी १ र २ मात्र जलाशययुक्त आयोजना छन् । जलाशययुक्त तथा गैरजलाशययुक्त आयोजनाको सन्तुलित विकास गरेर मात्र जलविद्युत उत्पादनलाई अधिकतम उपयोगी बनाउन सकिने र उर्जा सुरक्षा प्राप्त गर्न सकिने देवकोटाको भनाई छ । <br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />बुढीगण्डकी नदीमा जलाशययुक्त जलविद्युत आयोजना निर्माण गर्ने क्रममा गर्नुपर्ने पुनर्वास तथा पुनःस्थापना र योसँग जोडिएर आउने भौतिक तथा सामाजिक पूर्वाधारको विकासलाई दृष्टिगत गरेर आफूले यो अवधारणा ल्याएको उनले बताए । </div>
<div class="news_body" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">
</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
स्रोत: कर्पोरेट नेपाल</div>
<br /></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-91647374922114511962015-08-02T10:38:00.001-07:002015-08-02T10:38:38.491-07:00‘प्राधिकरण कार्यकारीको कार्यसम्पादन कमजोर’<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<img align="left" alt="" src="http://urjanews.com/images/large/bdb37f6ca8b6fd39a04dbb5a4ec03ad9.jpg" style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; padding: 6px 10px 0px 0px; vertical-align: middle;" width="50%" /><div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
काठमाडौं, १७ साउन ऊर्जा मन्त्रालयद्वारा गठित मूल्यांकन समितिले विद्युत् प्राधिकरणका कार्यकारी निर्देशक मुकेशराज काफ्लेको कार्यसम्पादन प्रगति ५० प्रतिशतभन्दा कम रहेको ठहर गरेको छ । समितिले कार्यकारी निर्देशक काफ्लेको ३ र ६ महिनाको कार्यसम्पादनको मूल्यांकन गरी ५० प्रतिशतभन्दा कम प्रगति रहेको ठहर गरेको हो । कार्यकारी निर्देशकको कार्यसम्पादन प्राधिकरणको वार्षिक प्रगतिसँग जोडेर मूल्यांकन गरिएको समितिका एक सदस्यले बताए । वार्षिक प्रगति ६० देखि ७० प्रतिशतको बीचमा छ । मन्त्रालय र काफ्लेबीच भएको करारनामा ५० प्रतिशतभन्दा कम प्रगति भएमा हटाउन सकिने, ५०–७० प्रतिशतसम्म प्रगति भएमा सच्याउन अवसर दिइने र ७० प्रतिशतभन्दा बढी भए प्रोत्साहन भत्ता पाउने व्यवस्था छ । मन्त्रालयले काफ्लेसँग भएको कार्यसम्पादन करारको मूल्यांकन गर्न सचिव राजेन्द्रकिशोर क्षेत्रीको संयोजकत्वमा तीन सदस्यीय समिति गठन गरेको थियो । समितिमा ऊर्जाका सहसचिव समीररत्न शाक्य र विद्युत् विकास विभागका महानिर्देशक दिनेशकुमार घिमिरे सदस्य थिए । मन्त्रालयले प्राधिकरण सुधार योजनासहित काफ्लेसँग १३ कात्तिकमा कार्यसम्पादन करार गरेको थियो । ३ महिनामा मूल्यांकन गरी सुधारका लागि पृष्ठपोषण दिनुपर्ने व्यवस्था भए पनि ऊर्जा मन्त्रालयले ३ र ६ महिनाको एकैपल्ट मूल्यांकन गरेको हो । मन्त्रालयले मूल्यांकन प्रतिवेदन १४ दिनको समय दिई प्रतिक्रियाका लागि कार्यकारी निर्देशक काफ्लेलाई बिहीबार पठाएको छ । ‘मूल्यांकन प्रतिवेदनको अध्ययन गरिरहेको छु, सम्झौतामा व्यवस्था भएअनुसार तोकिएकै समयसीमाभित्र प्रतिक्रिया बुझाउँछु,’ उनले भने । मूल्यांकन समितिको प्रतिवेदनमा चित्त बुझाएमा काफ्लेलाई हटाउन सरकारलाई बाटो खुल्नेछ । काफ्लेले चित्त नबुझाएमा सरकारले गठन गरेको स्वतन्त्र मूल्यांकन समितिले पुन: कार्यसम्पादन मूल्यांकन गर्नेछ । ऊर्जामन्त्री एवं प्राधिकरण सञ्चालक समिति अध्यक्ष राधाकुमारी ज्ञवाली र कार्यकारी निर्देशकबीचको सम्बन्ध पछिल्लो समयमा बिग्रिएको प्राधिकरणका एक उपकार्यकारी निर्देशकले बताए । काफ्लेले प्राधिकरणको चुनौती समाधान, विद्युत् उत्पादन, प्रसारण, वितरण, चुहावट नियन्त्रण तथा आर्थिक एवं वित्तीय व्यवस्थापन रणनीतिगत सुधारलगायत विषयमा ऊर्जासँग कार्यसम्पादन करार गरेका थिए ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">स्रोत: नयाँ पत्रिका</strong></div>
<br /></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-54641644198437292612015-03-20T00:39:00.003-07:002015-03-20T00:39:43.718-07:00नागढुङ्गा–थानकोट सडकखण्डमा जाम हटाउन सुरुङ मार्ग<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19px;"></span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://urjanews.com/images/large/3f17ba62f00bed93203e472a1a32f2f1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://urjanews.com/images/large/3f17ba62f00bed93203e472a1a32f2f1.jpg" height="190" width="320" /></a></div>
<div style="-webkit-box-sizing: border-box; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;">
काठमाडौँ, ५ चैत । उपत्यका भित्रिने र बाहिरिने सार्वजनिक सवारी साधन लामो समयसम्म नागढुङ्गा–थानकोट सडकखण्डमा जाममा पर्ने समस्या समाधान गर्न सुरुङ मार्गको निर्माण गरिने भएको छ । साँघुरो सडकका कारण घन्टौँ जाममा बस्नुपर्ने समस्या समाधान गर्न सुरुङ मार्ग निर्माणको सम्भाव्यता अध्ययन गर्ने काम सम्पन्न भएको सडक विभागले जनाएको छ । नागढुङ्गाको सिस्नेखोलादेखि बस्नेतछापसम्म साढे दुई किमी सुरुङ मार्ग निर्माण गर्नेसम्बन्धी सम्भाव्यता अध्ययन सम्पन्न गरिएको हो ।</div>
<div style="-webkit-box-sizing: border-box; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;">
जापानी सहयोग नियोग जाइकाको सहुलियत अनुदानमा सुरुङ निर्माण गर्न लागिएको सडक विभागका उपमहानिर्देशक एवम् नागढुङ्गा सुरुङ आयोजना प्रमुख सञ्जयकुमार श्रेष्ठले जानकारी दिनुभयो । “जाइकाको ।०१ प्रतिशत ब्याजदरको सहुलियत ऋण सहयोगमा सुरुङ निर्माण गरिनेछ, लागत रु १५ अरब अनुमान गरिएको र ४० वर्षसम्मका लागि जाइकाले ऋण सहुलियतरुपमा सहयोग गर्दैछ”, आयोजना प्रमुख श्रेष्ठले भने ।</div>
<div style="-webkit-box-sizing: border-box; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;">
सुरुङ निर्माणको काम डेढ वर्षभित्रमा सुरु गर्ने तयारीमा विभाग लागेको पनि उनले जानकारी दिए । सुरुङ निर्माणपछि राजधानी भित्रिने र बाहिरिने सार्वजनिक सवारी साधन जाममा पर्ने समस्या समाधान हुने विभागको विश्वास रहेको छ ।</div>
- See more at: http://urjanews.com</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-2534920556205440022015-03-20T00:33:00.003-07:002015-03-20T00:33:41.664-07:00सोलुखोला परियोजनाले प्राधिकरणसँग विद्युत खरिद सम्झौता गर्यो, ८६ मेगावाटको परियोजना<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19px;"></span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://urjanews.com/images/large/23f62eed91054f8c50a5bddb288f3802.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://urjanews.com/images/large/23f62eed91054f8c50a5bddb288f3802.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<div style="-webkit-box-sizing: border-box; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;">
<span class="Apple-style-span" style="-webkit-box-sizing: border-box;"><br /></span></div>
<div style="-webkit-box-sizing: border-box; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;">
<span class="Apple-style-span" style="-webkit-box-sizing: border-box;">काठमाडौं । हाइड्रो भेन्चर प्रालिद्वारा प्रवर्द्धित तथा साहस उर्जा लिमिटेडको मुख्य लगानीमा बन्न लागेको सोलुखोला दुधकोसी जलविद्युत परियोजनाको नेपाल विद्युत प्राधिकरणसँग विद्युत खरिद सम्झौता (पिपिए) भएको छ । ८६ मेगावाट क्षमताको परियोजना नीजी क्षेत्रबाट बन्न लागेको यो नेपालकै ठूलो र राम्रो परियोजना हो ।<br style="-webkit-box-sizing: border-box;" /><br style="-webkit-box-sizing: border-box;" />यसअघि निजी, समुदाय र सहकारीको सहकार्यमा साहास हाइड्रो पावरले गुल्मीको माथिल्लो हुग्दी खोला जलविद्युत परियोजना तोकिएको समय भन्दा अगाडि र तोकिएको बजेट भन्दा कम लागतमा सम्पन्न गरिसकेको छ । <br style="-webkit-box-sizing: border-box;" /><br style="-webkit-box-sizing: border-box;" />एक कम्पनी, एक परियोजना नीति अनुरुप सोही समूह सहित अन्य समूहको सहभागितामा सोलुखोला खुधकोसी जलविद्युत परियोजना बन्न लागेको साहस हाइड्रो पावरका अध्यक्ष हिम पाठकले बताएका छन् । <br style="-webkit-box-sizing: border-box;" /><br style="-webkit-box-sizing: border-box;" />उनले भने, प्राइभेट, पब्लिक, कोअपरेटीभ, पाटर्नसीप अवधारणामा निजी क्षेत्रबाट बन्न लागेको सोलुखोला दुधकोसी जलविद्युत परियोजना ८६ मेगावाट नेपालकै सबैभन्दा ठूलो परियोजना हो ।‘<br style="-webkit-box-sizing: border-box;" /><br style="-webkit-box-sizing: border-box;" />उनका अनुसार उक्त परियोजना नेपालमै प्राविधिक र आर्थिक रुपले अन्य परियोजना भन्दा अति आर्कषक छ । अन्तरिम संविधानको धारा ३५ को २ मा ३ खम्बे अर्थनिती अगाडि सारिएको जसमा सार्वजनीक, सहकारी र निजी क्षेत्रलाई नेपालको आर्थिक कार्य प्रणालीको मेरुदण्डको रुपमा व्याख्या गरिएकोले पीपीपी मोडलमा आयोजना सुरु गरिएको उनले बताए । <br style="-webkit-box-sizing: border-box;" /><br style="-webkit-box-sizing: border-box;" />साहस उर्जामा व्यक्तिगत रुपमा न्युनतम एक लाख र संस्थागत पाँच लाख र अधिकतम पाँच करोड रुपैयाँसम्म संस्थागत प्रवर्द्धको रुपमा लगानी गर्न सकिने जनाइएको छ ।<br style="-webkit-box-sizing: border-box;" /><br style="-webkit-box-sizing: border-box;" />पाठकले भने, उक्त लगानीमध्ये प्रथम किस्तास्वरुप आगामी वैशाख १५ गतेसम्म ६० प्रतिशत लगानी गर्न सकिनेछ ।‘</span></div>
<div style="-webkit-box-sizing: border-box; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;">
<span class="Apple-style-span" style="-webkit-box-sizing: border-box;"><strong style="-webkit-box-sizing: border-box; font-weight: bold;">Source: BIzmandu</strong></span></div>
- See more at: http://urjanews.com</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-89408083912286959272015-03-15T23:26:00.001-07:002015-03-15T23:26:12.928-07:00निजगढ विमानस्थल निर्माण प्रक्रिया सुरु<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #545454; font-family: sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18.564001083374px; text-align: justify;">
<a href="http://annapurnapost.com/Modules/News/Image/Default/Nijgadh_Airport_750991309.jpg" imageanchor="1" style="line-height: 18.564001083374px; margin-left: 1em; margin-right: 1em; text-align: center;"><img border="0" src="http://annapurnapost.com/Modules/News/Image/Default/Nijgadh_Airport_750991309.jpg" /></a></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #545454; font-family: sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18.564001083374px; text-align: justify;">
काठमाडौं : बाराको निजगढमा अन्तर्राष्ट्रिय विमानस्थल बनाउन सरकारले प्रक्रिया सुरु गरेको छ। संस्कृति, पर्यटन तथा नागरिक उड्डयन मन्त्रालयका सचिव सुरेशमान श्रेष्ठले शुक्रबार विमानस्थल निर्माण क्षेत्रमा तारबार लगाउने निर्णय भएसँगै निर्माण प्रक्रियाको ढोका खुलेको जानकारी दिए।<br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />करिब १८ वर्षदेखि निजगढमा दोस्रो अन्तर्राष्ट्रिय विमानस्थल बनाउने भनिए पनि कसरी बनाउने र कसले बनाउने भन्ने निर्णय नहुँदा अहिलेसम्म काम अगाडि बढ्न सकेको थिएन।<br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />विमानस्थल निर्माणका विषयमा अहिलेसम्म जति हल्ला भयो त्यसअनुसारको काम भने हुन सकेको छैन।<br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />सरकारले पछिल्लो दुई वर्षदेखि राष्ट्रिय गौरवका आयोजनामा राखेका यो विमानस्थलको पाँच वर्षअघि कोरियन कम्पनी ल्यान्डमार्क वल्र्ड वाइड (एलएमडब्लू)ले विस्तृत संभाव्यता अध्ययन गरेको थियो। संम्भाव्यता अध्ययन पछि पनि तुरुन्त काम अगाडि बढाउन विभिन्न प्रविधिक समस्या रहेकोले विमानस्थल निर्माण अगाडि बढाउन नसकिएको श्रेष्ठले बताए।<br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />उनका अनुसार चालू आर्थिक वर्षमा नै सरकारले ५० करोड रुपैयाँ विमानस्थलका लागि विनियोजन गरेकोले यो रकम खर्चने बाटो खुलेको छ। विमानस्थल निर्माण गर्न आयोजना क्षेत्रमा चार किल्ला तोक्ने, करिब १४ सय परिवारलाई स्थान्तरण गर्ने, ८४ विगाहा निजी जग्गालाई मुआब्जा दिएर सरकारको मातहतमा ल्याउनेसहितका काम अब सुरु हुने उनको भनाइ छ।<br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />यो विमानस्थल निर्माण गर्न वातावरणीय प्रभाव मूल्यांकन तथा सामाजिक प्रभाव मूल्यांकनसहितका योजना पूरा गर्नुपर्ने हुन्छ। सरकारले गरेको पछिल्लो निर्णयपछि नेपाल नागरिक उड्डयन प्राधिकरणमार्फत प्राविधिक जनशिक्त खटाएर चार किल्ला तोक्ने र आवश्यक काम सुरु गर्ने पर्यटन मन्त्रालयका प्रवक्ता मोहनकृष्ण सापकोटाले बताए।<br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />उनका अनुसार चालू आर्थिक वर्षमा विनियोजित रकमबाट सरकारले विमानस्थल निर्माणको क्षेत्र निर्धारण, मुआब्जा वितरण, १४ सय घरधुरीको पुनर्वाससहितका काम गर्ने योजना बनाएको छ। योजनाका काम सक्न ५० करोडले नपुगे अर्को ५० करोड रुपैयाँ थप गर्ने अर्थ मन्त्रालयले औपचारिक सहमति दिइसकेको छ।<br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />यो विमानस्थल निर्माण गर्ने विषयमा पर्यटन मन्त्रीको अध्यक्षतामा राष्ट्रिय योजना आयोगका उपाध्यक्ष, लगानी बोर्ड, नेपाल नागरिक उड्डयन प्राधिकरणसहितको एक उच्चस्तरीय समिति बनाउने गृहकार्यसमेत भइरहेको पर्यटन मन्त्रालयले जानकारी दिएको छ।<br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />विमानस्थल निर्माण गर्ने विषयमा निर्माण सञ्चालन र स्वामित्व हस्तान्तरण (बूट) मोडलबाट, लगानी बोर्ड वा नेपाल नागरिक उड्डयन प्राधिकरण कसले बनाउने भन्ने विषयमा पनि टुंगो लाग्न बाँकी छ। यो विषयमा निर्णय भएपछि काम गर्न थप सहज हुनेछ।<br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />यो विमानस्थल निर्माणका विषयमा विशेष चासो देखाउँदै शनिबार बारामा 'दोस्रो अन्तर्राष्ट्रिय विमानस्थल, द्रुतमार्ग, विशेष आर्थिक क्षेत्र मध्यतराई सहकारी सरोकार समिति' गठन भएको छ। यो समितिले विमानस्थल निर्माण भएर सञ्चालनमा नआएसम्म निरन्तर खबरदारी गरिरहने समिति संयोजक कृष्ण पौडेलले बताए। बाराकै स्थानीय बासिन्दा पौडेका अनुसार राजनीतिक दल, समाजिक व्यक्तित्व र स्थानीयसहतिको सहभागितामा विमानस्थल निर्माणको खबरदारी गरिने भएको छ।<br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />बाराको गढीमाइ नगरपालिको वडा नं. १६ मा रहने यो विमानस्थल निर्माण गर्न राज्यलाई आवश्यक सहयोग गर्ने र दबाबमूलक कार्यक्रमसमेत गर्ने योजना तय भएको पौडेलले बताए। विमानस्थल निर्माण गर्न आवश्यक ८० वर्गकिलोमिटर क्षेत्रफलमध्ये अधिकांश स्थानमा सरकारी जंगल छ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #545454; font-family: sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18.564001083374px; text-align: center;">
<img alt="" src="http://annapurnapost.com/Upload/images/nijgadh-international-airport.jpg" style="border: 0px; box-sizing: border-box; height: 420px; max-width: 100%; vertical-align: middle; width: 650px;" /></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #545454; font-family: sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18.564001083374px; text-align: justify;">
जंगलको बीचमा रहेको बस्ती हटाउन र सीमित निजी जग्गालाई मुआब्जा दिन कुनै पनि असहज अवस्था नरहेको पनि पौडेलको भनाइ छ। गढीमाइ नगरपालिका हुनुअघि डुमरवाना गाविसमा रहेको यो प्रस्तावित विमानस्थलको क्षेत्रले बाराको ककडी, पर्सौना, सपही र कुलवी गाविसका केही भागलाई छोएको छ।<br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />यो विमानस्थल निर्माण गर्ने विषयमा अहिले जम्मा १० प्रतिशत मात्रै काम सुरु भएकोले ९० प्रतिशत बाँकी नै रहेको पर्यटन मन्त्रालयको भनाइ छ। विमानस्थल निर्माणका लागि मोडालिटी विवाद, वन एेन संसोधन, पहिलो चरणमा अनुमानित ६५ अर्ब लागतको बन्दोवस्त गर्नुपर्ने पनि मन्त्रालयको भनाइ छ।<br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />यो विमानस्थल निर्माण पश्चात काठमाडौं विमानस्थलको विकल्प तयार हुनेछ। नेपालबाट वाइडबडि नामक ठूला जहाजको उडान तथा अवतरण हुने, नेपालले आकाश बेचेरै लाभ लिनसक्ने, सीधै युरोप तथा अमेरिकामा उडान हुने, विश्वसँगको हवाइ पहुँच बढ्नेसहितको लाभ लिन सकिने नेपाल नागरिक उड्डयन प्राधिकरणले बताएको छ।<br style="box-sizing: border-box;" /><br style="box-sizing: border-box;" />विमानस्थल निर्माण गर्न पाँच वर्ष अगाडि नै एलएमडब्लूले तीन चरणमा विमानस्थल निर्माण गर्न सकिने सम्भाव्यता अध्ययन प्रतिवेदन सरकारलाई बुझाइसकेको छ। यो विमास्थलको पहिलो चरणको काम पूरा गर्न नै ६५ करोड डलर लाग्ने अनुमान छ। दोस्रो चरणमा २५ करोड र अन्तिम चरणमा अर्को १ अर्ब डलर खर्च हुने प्रतिवेदनमा उल्लेख छ। यो विमानस्थलको क्षेत्रफल ३ हजार हेक्टर रहने छ।</div>
<span style="background-color: white; color: #545454; font-family: sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18.564001083374px;">- See more at: http://annapurnapost.com/News.aspx/story/8795#sthash.W8ExDc2w.dpuf</span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<br /></div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-9378754623910207082015-03-15T23:21:00.000-07:002015-03-15T23:21:07.680-07:00Three Gorges concerned about rehab of displaced<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://2.bp.blogspot.com/-rWThrdTTH18/VQZ2G79cGFI/AAAAAAAAAS4/-QbKygbRNFs/s1600/west%2Bseti%2Bmodel.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://2.bp.blogspot.com/-rWThrdTTH18/VQZ2G79cGFI/AAAAAAAAAS4/-QbKygbRNFs/s1600/west%2Bseti%2Bmodel.jpg" height="251" width="320" /></a></div>
<div style="background: rgb(255, 255, 255); border: 0px; box-sizing: border-box; color: #272727; font-family: Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 1.3em; line-height: 1.8em; margin-bottom: 15px; margin-right: 41px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div style="background: rgb(255, 255, 255); border: 0px; box-sizing: border-box; color: #272727; font-family: Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 1.3em; line-height: 1.8em; margin-bottom: 15px; margin-right: 41px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
KATHMANDU, MAR 16 - China Three Gorges Corpor-ation (CTGC), which has been given responsibility of developing the 750MW West Seti Hydropower Project, has exp-ressed concerns about issues related to market access and transmission lines, and soug-ht the government’s help in rehabilitation and resettlement of displaced people.</div>
<div style="background: rgb(255, 255, 255); border: 0px; box-sizing: border-box; color: #272727; font-family: Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 1.3em; line-height: 1.8em; margin-bottom: 15px; margin-right: 41px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
CTGC Chairman Lu Chun, who is currently on a Nepal visit, expressed these concerns during his meeting with Prime Minister Sushil Koirala on Sunday, according to Finance Minister Ram Sharan Mahat who was present in the meeting. CWE Investment Company, a subsidiary of China Three Gorges, has forwarded a foreign direct investment (FDI) proposal worth $1.5 billion to the Investment Board of Nepal (IBN).</div>
<div style="background: rgb(255, 255, 255); border: 0px; box-sizing: border-box; color: #272727; font-family: Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 1.3em; line-height: 1.8em; margin-bottom: 15px; margin-right: 41px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
In Sunday’s meeting, the Prime Minister urged the Chinese side to expedite the project development and invest in other projects too. “Stating Nepal’s investment climate has improved, Koirala urged the company to increase investment in other infrastructure projects as well.”</div>
<div style="background: rgb(255, 255, 255); border: 0px; box-sizing: border-box; color: #272727; font-family: Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 1.3em; line-height: 1.8em; margin-bottom: 15px; margin-right: 41px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
He added the government assured its support to the Chinese company. “They want the government to help in resettlement and rehabilitation process. We have assured them full support,” Mahat said. The 11-member Chinese team will wrap up the Nepal visit on Monday.</div>
<div style="background: rgb(255, 255, 255); border: 0px; box-sizing: border-box; color: #272727; font-family: Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 1.3em; line-height: 1.8em; margin-bottom: 15px; margin-right: 41px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
Lu told the meeting that a top-level study team from the company would soon come to Nepal to hold study on the project’s execution.</div>
<div style="background: rgb(255, 255, 255); border: 0px; box-sizing: border-box; color: #272727; font-family: Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 1.3em; line-height: 1.8em; margin-bottom: 15px; margin-right: 41px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
IBN CEO Radhes Pant said the visit of the CTGC chairman was an indication that the company was serious to develop the project. “Their more focus was on the resettlement issue. As the Memorandum of Understanding (MoU) signed with the company has a provision that the government should help in this issue, we have to do that.” </div>
<div style="background: rgb(255, 255, 255); border: 0px; box-sizing: border-box; color: #272727; font-family: Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 1.3em; line-height: 1.8em; margin-bottom: 15px; margin-right: 41px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
CWE had signed the MoU with IBN in August 2012.</div>
<div style="background: rgb(255, 255, 255); border: 0px; box-sizing: border-box; color: #272727; font-family: Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 1.3em; line-height: 1.8em; margin-bottom: 15px; margin-right: 41px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div style="background: rgb(255, 255, 255); border: 0px; box-sizing: border-box; color: #272727; font-family: Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 1.3em; line-height: 1.8em; margin-bottom: 15px; margin-right: 41px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
<br /></div>
<div style="background: rgb(255, 255, 255); border: 0px; box-sizing: border-box; color: #272727; font-family: Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 1.3em; line-height: 1.8em; margin-bottom: 15px; margin-right: 41px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
The Chinese delegate on Sunday also met Energy Minister Radha Gyawali. According to Keshav Dhwoj Adhikari, joint secretary and the spokesperson at the Energy Ministry, the company’s delegation expressed the same aforementioned concerns during the meeting. “They asked the government to take initiation in the resettlement process. But since it is a commercial project, we said the government can facilitate to some extent. The company should take the primary responsibility.”</div>
<div style="background: rgb(255, 255, 255); border: 0px; box-sizing: border-box; color: #272727; font-family: Georgia, 'Times New Roman', Times, serif; font-size: 1.3em; line-height: 1.8em; margin-bottom: 15px; margin-right: 41px; outline: 0px; padding: 0px; vertical-align: baseline;">
CTGC was of the view a foreign private company could not take lead in such an issue. On the transmission line issue, the Energy Ministry told the Chinese team the government was preparing the Nepal-India Cross Border Transmission Intercon-nection Master Plan.</div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-8346908947772989892015-02-28T23:10:00.001-08:002015-02-28T23:10:20.306-08:00म्याग्दीमा २५ मेगावाटको जलविद्युत् आयोजना निर्माण हुँदै<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19px;"></span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://3.bp.blogspot.com/-SbSJMRzQhrw/VPK7SkqpJhI/AAAAAAAAASc/6nt4tbZsrEs/s1600/load-shedding1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://3.bp.blogspot.com/-SbSJMRzQhrw/VPK7SkqpJhI/AAAAAAAAASc/6nt4tbZsrEs/s1600/load-shedding1.jpg" height="252" width="320" /></a></div>
<div style="-webkit-box-sizing: border-box; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;">
पश्चिम म्याग्दीमा २५ मेगावाट क्षमताको जलविद्युत् आयोजना निर्माण हुने भएको छ । म्याग्दी उद्योग वाणिज्य सङ्घका पूर्वअध्यक्ष एवम् नेपाल उद्योग वाणिज्य महासङ्घका केन्द्रीय सदस्य प्रमोद श्रेष्ठलगायत स्थानीयको सक्रियतामा सो आयोजना निर्माण हुने भएको हो । म्याग्दी खोलामा निर्माण हुने सो आयोजनाको निर्माणका लागि विभिन्न चरणमा स्थलगत अनुगमन हुनुका अतिरिक्त आवश्यक प्रक्रियालाई तीव्रता दिइएको आयोजना निर्माण कम्पनी धवलागिरि कालिका हाइड्रो लिमिटेडका अध्यक्षसमेत रहेका श्रेष्ठले बताए । उनले भने, ‘निर्माणाधीन आयोजना म्याग्दीका लागि अत्यन्त लाभदायी हुनेछ । सबैको सहभागितामा निर्माण कार्यलाई तीव्रता दिने तयारीमा छौं ।’ श्रेष्ठ म्याग्दीको उत्तरी क्षेत्रमा रहेको नारच्याङ गाविसमा निर्माणाधीन अवस्थामा रहेको ४ मेगावाटको घलेम्दी हाइड्रो लिमिटेडका प्रबन्ध निर्देशकसमेत हुन् । प्राविधिक प्रतिवेदनअनुसार निर्माणाधीन आयोजनाले वार्षिक ९० करोड रुपैयाँसम्म आम्दानी दिनेछ । आयोजनाका लागि दरबाङदेखि २ किलोमिटरमाथि ताकम धारापानी जाने फेदीमा बाँध बाँधेर ५ किमी सुरुङ हँुदै दरबाङ र बाबियाचौरको सिमानामा अवस्थित सहस्रधारा रातोढुङ्गामा १ सय मिटर अग्लो हेडका साथ पावरहाउस बनाइनेछ । <br style="-webkit-box-sizing: border-box;" /><br style="-webkit-box-sizing: border-box;" />आयोजनाले केही दिनभित्र शेयर जारी गर्ने तयारी गरिरहेको छ । जिल्लामा राहुघाट, मिस्त्री, अपर कालीगण्डकी र घलेम्दी जलविद्युत् आयोजना निर्माणाधीन अवस्थामा छन् ।</div>
<div class="float_left" style="-webkit-box-sizing: border-box;">
</div>
- See more at: http://www.urjanews.com</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-86360847682544641232015-02-28T23:00:00.000-08:002015-02-28T23:00:01.919-08:00जताततै जलविद्युत्<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span class="Apple-style-span" style="color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 19px;"></span><br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="http://1.bp.blogspot.com/-XSYXPUa9Bn8/VPK4OMvUtBI/AAAAAAAAASU/LD02rZrkU6U/s1600/budhi%2Bgandaki.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="http://1.bp.blogspot.com/-XSYXPUa9Bn8/VPK4OMvUtBI/AAAAAAAAASU/LD02rZrkU6U/s1600/budhi%2Bgandaki.jpg" height="240" width="320" /></a></div>
<div style="-webkit-box-sizing: border-box; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;">
जिल्लाको उत्तरी गाविस सिदिनमा सात ओटा लघु जलविद्युत् सञ्चालनमा छन् । विभिन्न संघ संस्थाको अनुदान सहयोग र स्थानीयको लगानीबाट सञ्चालन गरिएका लघु जलविद्युत्को विकासले आफ्नो गाविस अँध्यारोमुक्त भएको सिद्ध देवी मावि सिदिनका प्रधानाअध्यपक सुरेन्द्र केरुङ बताउँछन् । “टुकिको उज्यालोमा जीवन जिउने मानिसहरुको घरमा विजुली बलेको छ,” केरुङ भन्छन् “लघु जलविद्युत्को विकासले गाविसका सबै वडाहरु उज्याला छन् ।”</div>
<div style="-webkit-box-sizing: border-box; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;">
जिल्लाका ३८ गाविस मध्ये १२ गाविका वस्तिमा केन्द्रिय विद्युत् लाईन विस्तार गरिएको छ । बाँकी सबै गाविसमा लघु जलविद्युत्को विकासले गाँउ झिलिमिली बनेका हुन् । स्थानीयकै सक्रियताले ग्रामिण क्षेत्रमा जताततै जलविद्युत्को विकास भएको हो । “नजिकैको गाविसमा झिलिमुली विजुली बलेपछि अर्को गाविसका स्थानीयले पनि आफ्नो गाविसमा विद्युतिकरणको पहल सुरु गर्छन्,” प्राङबुङका स्थानीय भरत खपाङ्गीले भने “यहाँ पनि तीन ओटा लघु जलविद्युत्को काम भईरहेको छ, यसले पूरै गाविस उज्याले हुन्छ ।”</div>
<div style="-webkit-box-sizing: border-box; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;">
जिल्लामा सञ्चालन गरिएका लघु जलविद्युत्हरु विश्व बैंक, जिविसको वातावरण तथा उर्जा शाखाको सहयोग र स्थानीय उपभोक्ताहरुकै लगानीबाट सञ्चालन गरिएको हो । जिल्लामा कुनै पनि निकायसँग लघु जलविद्युत्को आधिकारीक तथ्यांक नभएपनि ३० भन्दा बढि आयोजना सञ्चालन गरिएको अनुमान गरिन्छ । जसमध्ये दर्जन बढि आयोजनाहरु स्थानीयकै लागनीबाट मात्र सञ्चालनमा ल्याई ग्रामिण क्षेत्रका टोलटालमा विजुली पुर्याइएको हो ।<br style="-webkit-box-sizing: border-box;" />फिदिम नगरपालीका बाहेक अन्य ३८ गाविसमा प्रति गाविस अधिकतमा तीन हजार घरधुरी मानिसहरुको बसोबास छ । ग्रामिण क्षेत्रका सबै गाविसमा लघु जलविद्युत्को विकास गरिएको छ । एउटै गाविसमा एकै खोलाबाट अधिकतम् सात ओटासम्म लघु जलविद्युत् आयोजना सञ्चालन गरिएको छ । लिम्बा ८ लेकगाँउको एकै वडामा छ वटा लघु जलविद्युत् सञ्चालनमा ल्याईएको स्थानीय खोलाखर्क टोलका बिराज राइको भनाई छ । पाँच सय ९४ जनसंख्या रहेको यो गाउँमा सँधैभरि बिजुली बल्छ ।</div>
<div style="-webkit-box-sizing: border-box; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;">
जिल्ला विकास समिति र विश्व बैंकको आर्थिक सहयोगमा १५ ओटा जलबिद्युत् आयोजना सञ्चालनमा छन् । विश्व बैंक उर्जा शाखा र उपभोक्ताको संयुक्त लागानीबाट सञ्चालन गरिएका १५ आयोजना ९ करोड ४९ लाख ५१ हजार रुपैयाँको लागतमा सञ्चालन गरिएको हो । उक्त आयोजनाबाट उत्पादित तीन सय ३५ किलोवाट विद्युतबाट ग्रामिण क्षेत्रका करिब चार हजार घरधुरीमा उज्यालो छाएको छ । बाँकी घरधुरीमा स्थानीयकै मात्र लगानीबाट सञ्चालन गरिएका आयोजनाबाट उज्यालो छाएको हो । सो स्थानहरुमा साना तथा मझौला उद्योगहरु खोलिएका छन् । उर्जा शाखाका अनुसार लघु जलविद्युत सञ्चालन गर्न स्थानीयकै सहभागितामा कार्य समूह विद्युत् उपाभोत्ता समिति गठन गरिएको छ । उक्त समिति मार्फत आयोजना सञ्चालन गरिएकाले प्राविधिक समस्या पनि कम हुने गरेको बताइन्छ ।</div>
<div style="-webkit-box-sizing: border-box; margin-bottom: 10px; margin-left: 0px; margin-right: 0px; margin-top: 0px;">
आठ वर्ष अघिदेखि जिल्लाका ग्रामिण क्षेत्रहरुमा लघु जलविद्युत्बाट विद्युत उत्पादन गर्न थालिएको हो । चिलिङदिन–१ मा निर्मित हामसाम्भे निवुखोला दोस्रो जलविद्युत आयोजनाबाट पहिलोपटक २७ लाखको लागतमा १२ किलोवाट विद्युत् उत्पादन गरिएको थियो । लघु जलविद्युत् आयोजनाका तालिम प्रशिक्षक राजेन्द्रप्रसाद काफ्लेका अनुसार निबुखोलाबाट मात्रै छ वटा लघु जलविद्युत सञ्चालनमा छन् । यस्तै जिल्लाका अधिकांश खोलाहरुबाट लघु जलविद्युत सञ्चालन गरिएको छ । ओयाम, थर्पू, नागी, फलैँचा, एकतीन, मेमेङ, सिदिन, प्राङबुङ लगायतका गाविसहरुमा उल्लेख्य मात्रामा लघु जलविद्युत् आयोजनाको विकास गरिएको हो ।</div>
- See more at: http://www.urjanews.com/details/2095/%E0%A4%9C%E0%A4%A4%E0%A4%BE%E0%A4%A4%E0%A4%A4%E0%A5%88-%E0%A4%9C%E0%A4%B2%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%A6%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A5%81%E0%A4%A4%E0%A5%8D#sthash.1msGq5GT.dpuf</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-798788760008910582014-08-09T19:02:00.003-07:002014-08-09T19:02:36.386-07:00जलविद्युत् विकास: लाओसबाट सिकौं<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<strong class="news_detail_subheading" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #0d44a7; float: left; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; margin-top: 10px;">मोदीको प्रस्ट धारणाले भारतसँग डिल गर्न केही सहज त हुनेछ। तर मोदी मन्त्रले जति नै मन्त्रमुग्ध पारे पनि छलफलको टेबलमा लेनदेनको कुरा आउँदा भारतीय कर्पोरेट र कर्मचारीतन्त्रसँग भिड्न सजिलो भने हुने छैन।</strong><br />
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
</div>
<div class="clearfix" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">
</div>
<img align="left" alt="" src="http://www.urjanews.com/images/large/ef8d1716092fe0727512100bc76aadd9.jpg" style="background-color: white; border: 0px; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; padding: 6px 10px 0px 0px; vertical-align: middle;" width="50%" /><br />
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
जुलाई ७ को साँझ लाओसको थाकेक सहरमा त्यहाँको चर्चित नामथेन २ जलविद्युत आयोजनाबाट सरकारले २५ वर्षमा २ अर्ब अमेरिकी डलर (करिब १ खर्ब ९० अर्ब रुपैयाँ) पाउने एक प्रस्तुति सुनियो। त्यसको एक सातापछिको अर्को साँझ नेपालको लगानी बोर्डले बानेश्वरमा गरेको प्रस्तुतिमा माथिल्लो कर्णालीबाट २५ वर्षमा सरकारले ४ खर्ब रुपैयाँ पाउने दाबी पेस गरेको थियो।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
माथिल्लो कर्णालीको लाभ संसारभरि नै चर्चा भएको नामथेन २ भन्दा बढी आउने कुराले त्यति विश्वास लागेन। बोर्डका कार्यकारी निर्देशक राधेश पन्तलाई फेरि सोधियो। 'हामीले सोचे अनुसारकै साढे ५ रुपैयाँ प्रतियुनिटमा बिजुली बेच्न सकियो भने यति लाभ सरकारलाई हुन्छ नै,' पन्तले भने। यससँगै कर्णालीमा सरकारले २७ प्रतिशत निशुल्क सेयर र १२ प्रतिशत सित्तैमा बिजुली पनि पाउने भएकाले यो सम्भव भएको हो।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
त्यतिबेला पन्तको टोली यस्तै लाभ र अन्य विषय समावेश भएको आयोजना विकास सम्झौता (पीडीए) लाई अन्तिम रूप दिइरहेका थिए। तयारी जुलाई अन्तिम साता नेपाल आएकी भारतीय विदेशमन्त्री सुषमा स्वराजको भ्रमणका बेला उक्त आयोजना बनाउन अनुमति लिएको भारतीय कम्पनी जीएमआर र बोर्डबीच पीडीए गर्ने थियो।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
तल्लो तटीय क्षेत्रमा बन्ने सिंचाइ परियोजनामा हिउँदमा दैनिक केही समयमात्रै पानी बगाएर बिजुली निकाल्ने (पिकिङ ड्याम) आयोजनाले पार्ने प्रभाव नयाँ मुद्दा बाहिर आएपछि त्यतिखेर पीडीए रोकियो। त्यसपछि अगस्त २ मा नेपाल आएका भारतीय प्रधानमन्त्री नरेन्द्र मोदीको भ्रमणमा पनि पीडीए हुनसकेन।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
यो सम्झौता कम्पनी र लगानी बोर्डबीच हुने भएकाले भारतीय उच्च नेतृत्व यसमा आवश्यक पर्दैनथ्यो। तर विद्युत उत्पादन र निर्यातमा मुलुककै पहिलो र उदाहरण कायम गर्नसक्ने आयोजना भएकाले दुवैतर्फका सरकारको यसमा चासो छ। जुन मोदीले प्रस्टै आफ्नो भ्रमण क्रममा राखे। उनले प्रस्टै भने, बिजुली बेचेर भारतको अन्धकार हटाउनुस् र आफू समृद्ध बन्नुस् ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">के यो सम्भव छ?</strong></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
संसारका धेरै देशले बिजुलीलाई समृद्धिको आधार बनाइसकेका छन्। छिमकी भुटान त्यसको उदाहरण हो। त्यहाको अर्थतन्त्रमा करिब ४५ प्रतिशत हिस्सा विद्युतको छ। उसको पनि बजार भारत नै हो। तर यसमा धेरैले भारतको हैकम सहेर भुटानले ऊर्जामा राम्रो सम्झौता डिल गर्न नसकेको व्याख्या गरिरहेका छन्।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
भुटानजस्तो सम्झौता गर्नु राष्ट्रघाती भएको तर्क पनि बलियै छ। बिजुली बेचेर धनी हुन नसकिने अर्को तर्क पनि छ। त्योभन्दा बढी परम्परागत तर्क छ, देशभित्रकै स्रोतबाट बनाएर यहीं उपयोग नगरी बेच्नु हुँदैन भन्ने।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
यसमा लाओसका सहायक ऊर्जामन्त्री विराफोन विरावोङको भनाइ यहाँ पनि सान्दर्भिक छ। उनी भन्छन्, 'विद्युतमा यति धेरै लागिपर्नुको कारण आफ्नै देशको विकास र यहींको उज्यालोका लागि हो। तर हाम्रो बजार सानो छ, बिजुली बिक्री नहुने भएपछि लगानीकर्ता आउँदैनन्, लगानी नआए आयोजना बन्दैन, त्यसैले छिमेकको बजार देखाएर हामी उत्पादन बढाउन विदेशी ल्याइरहेका छौं।'</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
हामीकहाँ पनि त्यही हो। मुलुकभरिका सबै वाणिज्य बैंकले एकमुष्ट लगानी गरे पनि १ सय ५० मेगावाटभन्दा बढी बिजुली उत्पादन गर्न सक्दैनन्। सञ्चय कोषजस्ता संस्थाको ठूलो रकम जलविद्युतमा लगाइयो भने उसको जोखिम व्यवस्थापनमा असर पर्छ। लगानी डुब्यो भने सर्वसाधारणको पैसा पनि जान्छ। फेरि कोषको सबै रकम राख्दा पनि अहिलेकै माग र आपूर्ति बीचको खाडल पुरा गर्ने बिजुली निकाल्न सकिँदैन।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
फेरि विद्युतको लगानी निर्यात गरेर व्यापार घाटा कम गर्नेसम्म मात्रै सीमित छैन। नामथेनबाट लाओसको व्यापार घाटा कम गर्न खासै योगदान छैन। नामथेनको वाषिर्क कारोबार करिब २८ करोड डलर छ। माथिल्लो कर्णालीबाट भित्रिने रकमले वाषिर्क ६ खर्ब व्यापार घाटा बेहोरिरहेको मुलुकमा ठूलो राहत सुरुमै दिनेछ भन्नु हुँदैन।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
तर निर्माणकै क्रमदेखि यसले बढाउने मागले अर्थतन्त्रमा हलचल सुरु हुन थाल्छ। सहायक उत्पादन र रोजगारको अवसर सिर्जना हुने हुँदा यसको असर अर्थतन्त्रका धेरै क्षेत्रमा देखिने हो। एकपछि अर्को लाभको ढोका खुल्ने हुँदा पहिलो आयोजनाको निर्माणले मुलुकमा ठूलो अवसर पहिल्याउँछ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
लाओसको उदाहरण लिने हो भने नामथेन २ को निर्माण सुरु भएयता.....- See more at: http://www.urjanews.com/details/788/%E0%A4%9C%E0%A4%B2%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%A6%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A5%81%E0%A4%A4%E0%A5%8D-%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%95%E0%A4%BE%E0%A4%B8%3A-%E0%A4%B2%E0%A4%BE%E0%A4%93%E0%A4%B8%E0%A4%AC%E0%A4%BE%E0%A4%9F-%E0%A4%B8%E0%A4%BF%E0%A4%95%E0%A5%8C%E0%A4%82#sthash.M4ObtPnL.dpuf</div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-50632353138648661832014-08-09T18:59:00.006-07:002014-08-09T18:59:41.983-07:00लोडसेडिङ बढ्यो<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<strong class="news_detail_subheading" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #0d44a7; float: left; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 13px; margin-top: 10px;">नेपाल विद्युत प्राधिकरणले शनिबारदेखि लागु हुने गरी लोडसेडिङ बढाएको छ</strong><br />
<div class="clearfix" style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">
</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px; margin-top: 12px;">
<img align="left" alt="" src="http://www.urjanews.com/images/large/cd53101571192f20e3119458ad2472fc.jpg" style="border: 0px; box-sizing: border-box; padding: 6px 10px 0px 0px; vertical-align: middle;" width="50%" /></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
काठमाडौं, २२ साउन । नेपाल विद्युत प्राधिकरणले शनिबारदेखि लागु हुने गरी लोडसेडिङ बढाएको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<br style="box-sizing: border-box;" />सुनकोशीमा आएको पहिरोको कारणले ६७ मेगावाट विजुली उत्पादन अवरुद्ध तथा कटैयादेखि कुसाहा प्रशारण लाइनमा कण्डक्टर परिवर्तनको कारण देखाउँदै प्राधिकरणले लोडसेडिङ बढाउन लागेको हो । हाल हप्ताको ४७ घण्टा लोडसेडिङ रहेकोमा बढाएर ५९ घण्टा पुर्याएको प्राधिकरण भार प्रेषण केन्द्रका प्रमुख भुवन क्षेत्रीले जानकारी दिए ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<br style="box-sizing: border-box;" />प्राधिकरणको तालिका अनुसार, हाल दैनिक ७ घण्टा लोडसेडिङ रहेकोमा बढेर साढे घण्टा पुगेको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
-------------------------------------------------------------------------------</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
Nepal Electricity Authority is announce to raising loadshedding hours by 60 hours weekly as a massive flood in the Sunkoshi River has affected electricity generation and transmission.</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
Flood has swept away two gates of 10-megawatt Sunkoshi hydropower project and submerged power house of Sunkoshi small hydropower project, which is being operated by Sanima Hydropower Ltd.</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
“The flood has also completely damaged one of the transmission lines of 45 MW Bhotekoshi Power Company and partially damaged three of its transmission lines. It has also affected 6 MW from 3 Chaku Khola projects and 3MW Bhairab Kunda project,” In total, 66.5 MW of power generation has been affected by the flood.</div>
<span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">- See more at: http://www.urjanews.com/details/754/%E0%A4%B2%E0%A5%8B%E0%A4%A1%E0%A4%B8%E0%A5%87%E0%A4%A1%E0%A4%BF%E0%A4%99-%E0%A4%AC%E0%A4%A2%E0%A5%8D%E0%A4%AF%E0%A5%8B#sthash.3CKQcuTV.dpuf</span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-73619536693008392492014-08-04T02:06:00.005-07:002014-08-04T02:06:33.196-07:00बाढी पहिरोका कारण ८० मेगावाट विद्युत् उत्पादन गर्न समस्या <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14.666666984558105px; line-height: 26.66666603088379px;">काठमाडौं </span><br style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14.666666984558105px; line-height: 26.66666603088379px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14.666666984558105px; line-height: 26.66666603088379px;">नेपाल विद्युत् प्राधिकरणले लोडसेडिङको नयाँ तालिका प्रकाशित नगरे पनि देशका विभिन्न भागमा आएको बाढी पहिरोका कारण लोडसेडिङ बढ्ने सम्भावना बढेको छ । विद्युत् गृह तथा प्रसारणलाइनमा लाइनमा समस्या पुयाउँदा करिब ८० मेगावाट विद्युत् आपूर्ति कटौती भएकाले थप लोडसेडिङको सम्भावना बढेको हो ।</span><br style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14.666666984558105px; line-height: 26.66666603088379px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14.666666984558105px; line-height: 26.66666603088379px;">शनिबार राती आएको पहिरोले सुनकोसी नदी थुनिएपछि सो क्षेत्रका ७ जलविद्युत् आयोजनाको उत्पादनमा समस्या भएको छ । त्यसबाट करिब ६७ मेगावाट विद्युत् उत्पादनमा असर परेको छ । </span><br style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14.666666984558105px; line-height: 26.66666603088379px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14.666666984558105px; line-height: 26.66666603088379px;">पहिराका कारण प्रसारणलाइनमा डुबाउँदा साढे २ मेगावाटको सानिमा हाइड्रो, ४५ मेगावाटको भोटेकोसी, १० मेगावाटको सुनकोसी, ३ मेगावाटको चाखुखोला, १ दशमलव ८ मेगावाटको मध्यचाकुखोला, १ दशमलव ६ मेगावाटको तल्लो चाखुखोला र ३ मेगावाटको भैरवकुण्ड जलविद्युत् आयोजना अवरुद्ध भएका छन्। </span><br style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14.666666984558105px; line-height: 26.66666603088379px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14.666666984558105px; line-height: 26.66666603088379px;">सुनकोसी थुनिँदा सानिमा हाइड्रोको साढे २ मेगावाटको जलविद्युत् आयोजनाको पावरहाउस नै डुबेको छ भने प्राधिकरणको १० मेगावाटको सुनकोसी जलविद्युत् आयोजनाको ६ मध्ये २ वटा ढोका भत्किएका छन्। सानिमा हाइड्रोको पावरहाउससँग जोडिएको ११ केभी प्रसारण लाइनको १० वटा प्रसारण लाइनको टावर पनि भत्किएको छ । त्यस्तै माथिल्लो भोटेकोसीको १ सय ३२ केभी प्रसारण लाइनको एउटा टावर तार क्षति भएको छ । भैरवकुण्ड र चाकुखोलामा रहेका ३ आयोजनाबाटको ११ केभी प्रसारण लाइन पनि भत्किएको छ । प्रसारण लाइन भत्किएपछि ती आयोजना पनि अवरुद्ध छन् । </span><br style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14.666666984558105px; line-height: 26.66666603088379px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14.666666984558105px; line-height: 26.66666603088379px;">डुबानमा परेको सानिमाको मात्रै करिब २५ करोड रुपैयाँ क्षति भएको कम्पनीको अनुमान छ । जेनेरटर, टर्वाइन, ट्रान्सर्फमर, कन्ट्रोल प्यानलजस्ता इलेक्ट्रोमेकानिकल र हाइड्रोमेकानिकल उपकरणसहित कर्मचारी आवाससमेत डुबेको छ ।</span><br style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14.666666984558105px; line-height: 26.66666603088379px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14.666666984558105px; line-height: 26.66666603088379px;">त्यस्तै पहिरो जा“दा पर्वतको चुवास्थित १० मेगावाट क्षमताको तल्लो मोदीखोला–१ जलविद्युत् आयोजनामा विद्युत् उत्पादन बन्द भएको छ । कुस्मा नगरपालिका वडा नं १२ स्थित सो आयोजनाको प्रसारण लाइनमा पहिरोले क्षति पुयाएपछि उत्पादन बन्द भएको हो । </span><br style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14.666666984558105px; line-height: 26.66666603088379px;" /><span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14.666666984558105px; line-height: 26.66666603088379px;">आयोजनाको चुवा–पातीचौर प्रसारण लाइनको ३ नम्बर टावरमा पहिरोले क्षति पु¥याएपछि उत्पादन बन्द भएको आयोजनाका प्लान्ट म्यानेजर विपीन पौडेलले जानकारी दिनुभयो । - See more at: http://urjanews.com/details</span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-74391379617919775792014-08-02T04:02:00.000-07:002014-08-02T04:02:38.028-07:00उद्दारमा गएका पाइलटको अनुभवः यस्तो विपत्ति कहिल्यै देखेको थिइँन (फोटो फिचरसहित)<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="wp-caption aligncenter" id="attachment_175492" style="background: rgb(255, 255, 255); border-bottom-color: rgb(240, 240, 240); border-bottom-style: solid; border-bottom-width: 5px; float: left; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; font-style: italic; margin: 0px; max-width: 96%; padding: 10px 3px; text-align: center; width: 660px;">
<div class="wp-caption-text" style="color: #333333; font-size: 12px; line-height: 18px; padding: 0px 4px;">
<strong>हेलिकोप्टरको ककपिटबाट देखिएको घटनास्थल</strong></div>
</div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px; text-align: justify;">
<a href="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-7.jpg" style="clear: left; color: #0054a6; float: left; font-style: italic; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em; text-align: center; text-decoration: none;"><img alt="BhotekoshiFlood (7)" class="wp-image-175492 size-full" height="366" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-7.jpg" style="border: 0px;" width="650" /></a><strong>दिपकजंग राना, फिस्टेल एयरका चालक</strong></div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px; text-align: justify;">
विहान आठ बजेको थियो । एकाएक एक खबर आयो, सिन्धुपाल्चोक जानु पर्ने । सिन्धुपाल्चोककोे जुरेमा पहिरोले सुनकोशी थुनिएको र घरहरु बगाएर मानवीय क्षति भएको खबरपछि हतार-हतार गयौं ।</div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px; text-align: justify;">
जीवनमा धेरै आपतकालीन उद्दार गरेँ तर, यस्तो खालको विपत्ति देखेेको छैन । पहिरो झरेको ठाउँमा पुगेपछि एक छिन त म अक्क न बक्क भएँ, त्यहाँको अवस्था देखेर । पहिरो आएर पुरै नदी छेकेको छ ।</div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px; text-align: justify;">
एक थोपा पनि पानी बगेको थिएन । यो कुनै काल्पनिक दृश्यझैँ थियो । कही बर्ष अघि हो मलाई ठ्याकै मिति याद भएन तर, मुस्ताङको तातोपानी थुनिदा कस्तो हुन्छ भन्ने देखेको थिएँ । त्यो बेला कालीगण्डकि यति डरलाग्दो तरिकाले थुनिएको थिएन, केही पानीको बगेको थियो तर, यहाँ त पानी ठप्प थियो ।</div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px; text-align: justify;">
<a href="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-3.jpg" style="color: #0054a6; text-decoration: none;"><img alt="BhotekoshiFlood (3)" class="aligncenter size-full wp-image-175493" height="366" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-3.jpg" style="border: 0px;" width="650" /></a></div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px; text-align: justify;">
म आपतकालीन उद्धारमा गएको थिएँ । घर पुरिएर धेरै घाइते थिए । तर, मैले पहिले एक जना विदेशीसहित तीन जनालाई हेलिकोप्टरमा सुताएर ल्याउनुपर्यो । अरुलाई स्थान अभवाका कारण ल्याउन सकिन ।</div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px; text-align: justify;">
बेल्जीयमका एक नागरिक घरको तल सुतेका रहेछन् । उनी सुतेकै अवस्थाको कपडामा उद्दार गरेर ल्याएँ । अन्य केही ढाड भाँचिएर गम्भीर विरामी थिए ।</div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px; text-align: justify;">
<a href="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-9.jpg" style="color: #0054a6; text-decoration: none;"><img alt="BhotekoshiFlood (9)" class="aligncenter size-full wp-image-175499" height="1067" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-9.jpg" style="border: 0px;" width="600" /></a></div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px; text-align: justify;">
<a href="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-8.jpg" style="color: #0054a6; text-decoration: none;"><img alt="BhotekoshiFlood (8)" class="aligncenter size-full wp-image-175498" height="1067" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-8.jpg" style="border: 0px;" width="600" /></a></div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px; text-align: justify;">
<a href="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-1.jpg" style="color: #0054a6; text-decoration: none;"><img alt="BhotekoshiFlood (1)" class="aligncenter size-full wp-image-175494" height="1042" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-1.jpg" style="border: 0px;" width="600" /></a></div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px; text-align: justify;">
<a href="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-2.jpg" style="color: #0054a6; text-decoration: none;"><img alt="BhotekoshiFlood (2)" class="aligncenter size-full wp-image-175495" height="568" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-2.jpg" style="border: 0px;" width="600" /></a></div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px; text-align: justify;">
<a href="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-4.jpg" style="color: #0054a6; text-decoration: none;"><img alt="BhotekoshiFlood (4)" class="aligncenter size-full wp-image-175496" height="1067" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-4.jpg" style="border: 0px;" width="600" /></a></div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px; text-align: justify;">
<a href="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-5.jpg" style="color: #0054a6; text-decoration: none;"><img alt="BhotekoshiFlood (5)" class="aligncenter size-full wp-image-175497" height="1067" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/BhotekoshiFlood-5.jpg" style="border: 0px;" width="600" /></a></div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px; text-align: justify;">
<strong><em>(राना फिष्टेल एयरका चालक एवं सुरक्षा निर्देशक पनि हुन् । उनीसँग भरतबन्धु थापाले गरेको कुराकानीमा आधारित)</em></strong></div>
<div class="clear" style="background-color: #e6e7e2; clear: both; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; height: 5px; margin: 0px; padding: 0px;">
</div>
<br />
स्रोत: अनलाईनखबर</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-85995246571025301292014-08-02T01:46:00.000-07:002014-08-02T01:46:41.699-07:00पहिरोमा ८ जनाको शव फेला, १६ जनाको जिवितै उद्धार, तीन सय बढी बेपत्ता (१२:३० अपडेट) <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<a class="one-star" href="http://nagariknews.com/main-story/story/22315.html#" rel="22315" style="border: none; cursor: pointer; display: inline !important; height: 25px; left: 0px; line-height: 25px; outline: none; overflow: hidden; position: absolute; text-indent: -1000px; top: 0px; width: 25px; z-index: 6;" title="1 star out of 5">1</a><br />
<div class="itemRatingBlock" style="overflow: hidden;">
<div class="itemRatingForm" style="line-height: 25px; margin-left: 616.96875px; vertical-align: middle;">
<br /></div>
</div>
<div class="itemImageBlock" style="margin: 0px 0px 16px; position: relative;">
<img alt="पहिरोले थुनिएको क्षेत्र। तस्बिर : ध्रुव दंगाल" src="http://nagariknews.com/media/k2/items/cache/25729683b5e36f1f2c9fc027ab2f3517_L.jpg" style="box-sizing: border-box; display: block; height: auto; max-width: 100%; padding: 0px; width: 601px;" /><span class="itemImageCaption" style="color: #999999; display: block; font-size: 11px; padding: 8px 0px 0px;">पहिरोले थुनिएको क्षेत्र। तस्बिर : ध्रुव दंगाल</span></div>
<div class="itemBody">
<div class="itemIntroText">
सिन्धुपाल्चोक- पहिरोले भोटेकोशी थुनिएपछि त्यसवरपरका गाउँहरु उच्च जोखिममा परेको छ। राजधानीबाट आएको नेपाली सेनाको टोलीले पहिरोलाई विष्फोट गरी खुलाउने प्रयास गरिरहेको छ। सिन्धुपाल्चोकका प्रमुख जिल्ला अधिकारी गोपाल पराजुलीका अनुसार राजधानीबाट नेपाली सेनाले अध्याधिक मात्रमा विष्फोटक पदार्थ ल्याइ खुलाउने प्रयास भइरहेको बताए।<br /></div>
<div class="googlead300-content">
<div class="story-page-ad">
<div class="custom">
<div id="beacon_1d60e1c0a9" style="left: 0px; position: absolute; top: 0px; visibility: hidden;">
<img alt="" height="0" src="http://itechnepal.net/ad/www/delivery/lg.php?bannerid=3&campaignid=3&zoneid=4&loc=http%3A%2F%2Fwww.nagariknews.com%2Fmain-story%2Fstory%2F22315.html&referer=http%3A%2F%2Fwww.nagariknews.com%2F&cb=1d60e1c0a9" style="height: 0px; width: 0px;" width="0" /></div>
</div>
</div>
</div>
<div class="itemFullText">
<span data-mce-bogus="true" id="_mce_caret">त्यस्दै दोलखास्थित <em>नागरिकन्युज</em>कर्मी <em><strong>रमेश खतिवडा</strong></em>का अनुसार खाडीचौरतिर पानीको सतह बढेको छ। अरनी राजमार्थ आसपास रहेको बाह्रबिसे, लामोसाँघु, खाडिचौर, बलेखी, सुकुटे, पोठे र नदी आसपासका बासिन्दा सुरक्षित स्थानमा गएका छन्। केही मानिसहरु गाडी रिजर्भ गरी राजधानीतिर गएका छन्। केहीले भने हेलकप्टरबाटै सुरक्षित स्थान गइरहेको नागरिकन्युजकर्मी खतिवडाले बताए।</span><br />
<img alt="Landslide at Bhotekoshi-10" height="400" src="http://nagariknews.com/images/Aug2014/Landslide_at_bhotekoshi/Landslide_at_Bhotekoshi-10.jpg" width="600" /><br />
<img alt="Landslide at Bhotekoshi-11" height="400" src="http://nagariknews.com/images/Aug2014/Landslide_at_bhotekoshi/Landslide_at_Bhotekoshi-11.jpg" width="600" /><br />
<img alt="Landslide at Bhotekoshi-12" height="400" src="http://nagariknews.com/images/Aug2014/Landslide_at_bhotekoshi/Landslide_at_Bhotekoshi-12.jpg" width="600" /><br />
<img alt="Landslide at Bhotekoshi-13" height="400" src="http://nagariknews.com/images/Aug2014/Landslide_at_bhotekoshi/Landslide_at_Bhotekoshi-13.jpg" width="600" /><br />
<img alt="Landslide at Bhotekoshi-14" height="400" src="http://nagariknews.com/images/Aug2014/Landslide_at_bhotekoshi/Landslide_at_Bhotekoshi-14.jpg" width="600" /><br />
<img alt="Landslide at Bhotekoshi-15" height="400" src="http://nagariknews.com/images/Aug2014/Landslide_at_bhotekoshi/Landslide_at_Bhotekoshi-15.jpg" width="600" /><br />
<img alt="Landslide at Bhotekoshi-1" height="400" src="http://nagariknews.com/images/Aug2014/Landslide_at_bhotekoshi/Landslide_at_Bhotekoshi-1.jpg" width="600" /><br />
<img alt="Landslide at Bhotekoshi-2" height="400" src="http://nagariknews.com/images/Aug2014/Landslide_at_bhotekoshi/Landslide_at_Bhotekoshi-2.jpg" width="600" /><br />
<img alt="Landslide at Bhotekoshi-3" height="400" src="http://nagariknews.com/images/Aug2014/Landslide_at_bhotekoshi/Landslide_at_Bhotekoshi-3.jpg" width="600" /><br />
<img alt="Landslide at Bhotekoshi-4" height="400" src="http://nagariknews.com/images/Aug2014/Landslide_at_bhotekoshi/Landslide_at_Bhotekoshi-4.jpg" width="600" /><br />
<img alt="Landslide at Bhotekoshi-5" height="400" src="http://nagariknews.com/images/Aug2014/Landslide_at_bhotekoshi/Landslide_at_Bhotekoshi-5.jpg" width="600" /><br />
<img alt="Landslide at Bhotekoshi-6" height="400" src="http://nagariknews.com/images/Aug2014/Landslide_at_bhotekoshi/Landslide_at_Bhotekoshi-6.jpg" width="600" /><br />
<img alt="Landslide at Bhotekoshi-7" height="400" src="http://nagariknews.com/images/Aug2014/Landslide_at_bhotekoshi/Landslide_at_Bhotekoshi-7.jpg" width="600" /></div>
<div class="itemLinks" style="clear: both; margin: 38px 0px;">
<br /></div>
</div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-33047013037237956272014-08-02T01:19:00.000-07:002014-08-02T01:19:50.778-07:00सुनकोशी नदी थुनिएपछि देखिएको भयावह दृश्य (फोटोफिचर)<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h2 style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; margin: 0px; padding: 0px;">
<span style="font-size: 13px;">१७ साउन, काठमाडौं । सिन्धुपाल्चोकको जुरेमा गएको पहिरोले सुनकोशी नदीलाई थुन्दा त्यस क्षेत्रको जनजीवन प्रभावित भएको छ ।</span></h2>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px;">
स्थानीयबासीहरु सुरक्षित स्थानमा सारिएको छ भने डुवानमा परेका क्षेत्रको उद्दार कार्य जारी रहेको छ । नेपाली सेना, सशस्त्र प्रहरी, नेपाल प्रहरीको टोलीले उद्दार कार्य जारी राखेको छ ।<br />घटनास्थलमा भएको उद्दार तथा डुवान क्षेत्रको विभिन्न सामाजिक सञ्जालबाट प्राप्त भएको तस्वीर यस प्रकार छन्ः</div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px;">
<img alt="sunkosi-13" class="aligncenter size-full wp-image-175448" height="365" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkosi-13.jpg" style="border: 0px;" width="650" /></div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px;">
<img alt="sunkosi-5" class="aligncenter size-full wp-image-175378" height="439" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkosi-5.jpg" style="border: 0px;" width="650" /></div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px;">
<img alt="sunkosi-4" class="aligncenter size-full wp-image-175377" height="438" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkosi-4.jpg" style="border: 0px;" width="650" /></div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px;">
<a href="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkosi-3.jpg" style="color: #0054a6; text-decoration: none;"><img alt="sunkosi-3" class="aligncenter size-full wp-image-175376" height="636" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkosi-3.jpg" style="border: 0px;" width="650" /></a></div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px;">
<br /></div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px;">
<img alt="sunkoshi-11" class="aligncenter size-full wp-image-175405" height="365" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkoshi-11.jpg" style="border: 0px;" width="650" /></div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px;">
<img alt="sunkosi-10" class="aligncenter size-full wp-image-175404" height="365" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkosi-10.jpg" style="border: 0px;" width="650" /></div>
<div style="background-color: #e6e7e2; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; padding: 0px;">
<img alt="sunkosi-12" class="aligncenter size-full wp-image-175411" height="371" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkosi-12.jpg" style="border: 0px;" width="650" /></div>
<div class="clear" style="background-color: #e6e7e2; clear: both; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; height: 5px; margin: 0px; padding: 0px;">
</div>
<div class="clear" style="background-color: #e6e7e2; border-top-color: rgb(204, 204, 204); border-top-style: dotted; border-top-width: 2px; clear: both; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 13px; height: 5px; margin: 0px; padding: 0px;">
</div>
<div style="background-color: #e6e7e2; color: #333333; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 12px; font-style: italic; font-weight: bold; padding: 0px;">
<br /></div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-45062000206642168622014-08-02T00:17:00.001-07:002014-08-02T00:17:17.680-07:00भीषण पहिरोका कारण सुनकोसी थुनियो, ७ जनाको शव फेला<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; color: #555555; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; outline: 0px; padding: 10px 0px; text-align: justify;">
सिन्धुपाल्चोकको धुस्कुन गाविस जुरे भन्ने ठाउँमा भीषण पहिरो जाँदा सुनकोसी नदीका बाँध आज बिहानबाट थुनिएको छ । अहिलेसम्म ४ जनाको शव फेला परेको छ । भिषण पहिरो गएका कारण अन्य व्यक्तिहरु पनि पहिरोमा पुरिएको र बाढीले वगाएको आंशका गरिएको छ । जुरे र सुनकोशी छेउछाउका बजार पनि डुवानमा परेका छन् । १६ जना घाइतेलाई हेलिकप्टरबाट उद्धार गरिएको छ ।<br />
</div>
<div style="background-color: white; color: #555555; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; outline: 0px; padding: 10px 0px; text-align: justify;">
सानीमा हाइडोपावर पनि डुब्न लागेको छ । पहिरोमा परी स्थानीय बासिन्दाका ४० घरमा क्षति पुगिसकेको बताइए पनि आधिकारिक जानकारी आफूहरुलाई प्राप्त नभएको प्रहरी नायब उपरीक्षक भरतबहादुर बोहोराले जानकारी दिए यो क्षेत्र सदरमुकाम चौताराबाट ८० किलेमिटर टाढा पर्छ ।</div>
<div style="background-color: white; color: #555555; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; outline: 0px; padding: 10px 0px; text-align: justify;">
पहिरो जाने क्रम अहिले पनि रोकिएको छैन ।पहिरोका कारण थुनिएको सुनकासीको बाँध फुट्ने त्रासले लामोसाँघुदेखि दोलालघाटसम्मका अरनिको राजमार्ग छेउछाउ र नदी आसपास बस्तीका बासिन्दा घर छोडेर सुरक्षित स्थानतर्फ लागेका छन् ।</div>
<div style="background-color: white; color: #555555; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; outline: 0px; padding: 10px 0px; text-align: justify;">
घटनालगत्तै प्रहरीले माइकिङ गरी त्यहाँका बासिन्दालाई सुरक्षित स्थानमा जान भनिसकेको छ । अहिले अरनिको राजमार्ग भने बन्द गरिएको छ ।पहिरोले बिजुलीको पोल ढलेका कारण उक्त क्षेत्रमा विद्युत् सेवा तथा टेलिफोन सेवासमेत अवरुद्ध भएको छ ।</div>
<div style="background-color: white; color: #555555; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; outline: 0px; padding: 10px 0px; text-align: justify;">
घटना भएको खबरलगत्तै प्रमुख जिल्ला अधिकारी गोपालप्रसाद पराजुली, प्रहरी नायब उपरीक्षक बोहोरा र नेपाली सेनाका प्रमुख सेनानी सुरेश कार्की त्यसतर्फ गएको जानकारी प्राप्त भएको छ । अहिले सुनकोशी माथि सेनाले हेलिकप्टर घुमिरहेको छ । खोला थुनिएका कारण उद्धार गर्न अहिले सकिएको छैन ।</div>
<div style="background-color: white; color: #555555; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; outline: 0px; padding: 10px 0px; text-align: justify;">
अहिले सुनकोशी छेउछाउ भएर चल्ने सवारी साधनमा रोक लगाएको छ । <span class="_5yl5" data-reactid=".nj.$mid=11406947113282=2bbc79fa720db723031.2:0.0.0.0.0" style="margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;">बम ब्लाष्ट गरेर पानी खोज्नु पर्ने अवस्था छ । लामोसांगु,खाडिचौचौर,अधेरी,कोठे,बलेफी,सुकुटे लगायतका स्थानमा त्रासदी फैलिएको छ । मानिसहरुको भागाभाग छ । नदीको सतहबाट एक सय ३० मिटर पानीको तह माथि उठिसकेको प्रारम्भिक अनुमान छ । </span></div>
<div style="background-color: white; color: #555555; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; outline: 0px; padding: 10px 0px; text-align: justify;">
यसैबीच सुनकोशीमा पहिलो गएर बाँध थुनिएपछि केन्द्रीय दैवी प्रकोप उद्धार समितिले उद्धार कार्यलाई तिब्र पार्न मातहतका निकायलाई निर्देशन दिएको छ । गृहमन्त्रालयमा बिहान भएको बैठकमा त्यसवरपरका मानिसहरुलाई सुरक्षित स्थानमा सार्नका लागि सेनाको हेलिकप्टर पठाएको छ । </div>
<div style="background-color: white; color: #555555; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; outline: 0px; padding: 10px 0px; text-align: justify;">
बैठकले त्यहाँ उद्धार गर्ने जिम्मा नेपाली सेनालाई दिएको छ । अहिले नेपाली सेना, सशस्त्र प्रहरी र नेपाल प्रहरी घटनास्थलमा छन् । नदीको बाँध थुनिएपछि उद्धारमा कठिनाइ गर्न सकिएको छैन् । घाइते भएका १६ जनालाई हेलिकप्टरबाट उद्धार गरिएको छ । बाँध फुटाउन प्राविधिकहरुसँग सल्लाह लिने काम भइरहेको विपत व्यवस्थापन महाशाखाका सह सचिव यादव कोइरालाले जानकारी दिए ।</div>
<div style="background-color: white; color: #555555; font-family: Arial, Helvetica, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22px; outline: 0px; padding: 10px 0px; text-align: justify;">
<em style="margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;"><strong style="margin: 0px; outline: 0px; padding: 0px;"><img alt="" src="http://setopati.com/mediastorage/images/unnamed(1).jpg" style="border: 0px; float: left; height: 506px; margin: 10px 15px 15px 0px; outline: 0px; padding: 0px; width: 675px;" /></strong></em></div>
</div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4892998602757550383.post-51125461037075840852014-08-02T00:17:00.000-07:002014-08-02T00:17:00.172-07:00पहिरोमा पुरिएका ८ जनाको शव भेटियो, ४ जनाको जीवितै उद्दार<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">अपडेटः पहिरोमा पुरिएका ८ जनाको शव भेटियो, ४ जनाको जीवितै उद्दार</strong><br style="box-sizing: border-box;" />सिन्धुपाल्चोकको जुरेमा गएको पहिरोमा परेर ज्यान गुमाउनेको संख्या ८ पुगेको छ । उद्दार कार्यमा संलग्न सशस्त्र प्रहरीका एसपी लक्ष्मण सिंहका अनुसार ८ जनाको शव फेला परेको छ । ४ जनालाई च्यापिएको अवस्थामा उद्दार गरिएको छ । पहिरोमा परेका १६ जना घाइते भएका छन् । घाइते मध्ये ५ जनाको अवस्था गम्भीर रहेको सिंहले बताए । उनीहरुको उपचारका लागि निजी विमानबाट अस्पताल लैजाने तयारी भइरहेको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<br style="box-sizing: border-box;" /></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">अपडेटः उद्दारका लागि प्रधानमन्त्रीको निर्देशन, संकटग्रस्त क्षेत्र घोषणा गर्ने तयारी</strong><br style="box-sizing: border-box;" />प्रधानमन्त्री सुशील कोइरालाले सुनकोशी नदीको बहावलाई सावधानिपूर्वक नियमित गर्न र धनजनको क्षतिबाट बचाउन गृहमन्त्रालयलाई निर्देशन दिएका छन् ।<br style="box-sizing: border-box;" />प्रधानमन्त्रीका प्रेस संयोजक प्रकाश अधिकारीका अनुसार बहाब रोकिएको नदीको तटीय क्षेत्रका बासिन्दालाई सुरक्षित स्थानमा लैजान सबै स्रोत साधन परिचालन गर्न कोइरालाले निर्देशन दिएका छन् ।<br style="box-sizing: border-box;" />यसैबीच केन्द्रीय दैवी प्रकोप उद्दार समितिले गरेको सिफारिस अनुसार सुनकोशी नदीबाट प्रभावित हुने क्षेत्रलाई संकटग्रस्त क्षेत्र घोषणाका लागि पनि सरकारले पहल सुरु गरेको छ । बहाब रोकिएको नदी भन्दा तलको स्थानमा रहेको स्थानीयबासीलाई पनि अहिले सुरक्षित स्थानतर्फ सार्ने काम भइरहेको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">अपडेटः सुरक्षित स्थान खोज्दै नदी किनारका बासिन्दा</strong></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
हाम्रा सहकर्मी मात्रिका पौडेलका अनुसार ताल फुटेपछि हुने सम्भावित जोखिमका कारण नदी किनारका बासिन्दा निकै हतास र तनावमा छन् । अचानकको भबितब्यले उनीहरु आफ्नो ज्यान जोगाउने धाउन्नमा छन भने ताल फुटेपछि आउने बाढीले हुने भौतिक क्षतिको चिन्तामा छन् ।<br style="box-sizing: border-box;" />प्रशासनको आग्रहअनुसार उनीहरु बस्ती खाली गरेर अग्लो स्थानतिर लागिरहेका देखिन्छन् ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
काभ्रेका पूर्व जिविस सभापति सरेश नेपालका अनुसार खाडीचौर र त्यसमाथिको पाङ्ग्रेटार क्षेत्र उच्च जोखिममा छन् । त्यस क्षेत्रबाट करिव ५ हजार मानिस सुरक्षित स्थानतिर लागेका छन् ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
यसैगरि बलेसी क्षेत्रका करिव दुई हजार बासिन्दा जोखिममा छन् । उनीहरु पनि सुरक्षित स्थानतिर लाग्दैछन् । पहिरो गएको स्थानभन्दा करिव १८ किलोमिटर तलको तल्लो दोलालघाट खाली भइसक्यो । त्यसबाहेक सुनकोसी किनारका सानातिना बस्ती पनि खाली भइसकेको छ ।<br style="box-sizing: border-box;" />रामेछापको सिट्खा बजार र वारीपारीको क्षेत्र, सिन्धुुली मुलकोट, झाँगाझोली र खाल्टे, त्रिवेणी, खुर्कोट, सेलेघाट, लुभुघाटका करिव १० हजार मानिस जोखिममा छन् ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
सिन्धुलाल्चोक क्षेत्र न १ एमाले क्षेत्रीय अध्यक्ष केशव नेपालका अनुसार सुनकोसी पहिरोले करिव ४० घर बगाएको, १० जना मानिस बेपत्ता छन् ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">अपडेटः बिष्फोटको पहिलो प्रयास असफल</strong></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
सिन्धुपाल्चोकका प्रमुख जिल्ला अधिकारी गोपाल पराजुलीका अनुसार नेपाली सेनाले ताल बिष्फोट गराउन गरेको पहिलो प्रयास बिफल भएको छ । सुकुटेमा रहेका अनलाइनखबरकर्मी<br style="box-sizing: border-box;" /><strong style="box-sizing: border-box;">मात्रिका पाैडेल</strong>का अनुसार बिष्फोट र उद्दारका लागि दुर्इ जिल्लाका प्रमुख जिल्ला अधिकारी नेपाली सेना र नेपाल प्रहरीका अधिकृतहरू अहिले सुकुटेमा बसेर समन्वय गरिरहेका छन् ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
…………………………</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
१७ साउन, काठमाडौं । सिन्धुपाल्चोकको जुरेमा पहिरो जाँदा सुनकोशी नदी थुनिएको छ । पहिरोमा परेर चार जनाको मृत्यु भएको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
बाह्रबिसेसँग जोडिएको राम्चे ५ को जुरे भन्ने स्थानमा गएको पहिरोले राति करिव ३ बजेतिर नदी थुनिएको हो । नदी थुनिएर ताल बनेपछि जुरेको २०/२५ घर डुवानमा परेका छन् ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
नदी २ सय मिटरभन्दा माथी आइसकेको प्ररम्भीक अनुमान छ जहाँ करिव ५ किलोमिटर लामो ताल बनेको छ । तालका कारण अरनिको राजर्माग समेत डुवानमा परेको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
घटनास्थलमा रहेका प्रमुख जिल्ला अधिकारी गोपाल पराजुलीका अनुसार पहिरोमा परका चार जनाको शव भेटिएको छ भने नेपाली सेनाको हेलिकोप्टरमार्फत् १६ जनाको उद्दार गरिएको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
ताल फुटाउन नेपाली सेनाको नेतृत्वमा प्राबिधिक टोली पठाइएको गृह मन्त्रालय बिपद् ब्यबस्थापन बिभागका सहसचिव यादवप्रसाद कोइरालाले जानकारी दिनुभयो । ताल फुटाउँदा तल रहेका बस्ती नबगाओस् भनेर सावधानीसाथ विष्फोट गराउने तयारी भएको उहाँले जानकारी दिनुभयो ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<img alt="sunkosi-10" class="aligncenter size-full wp-image-175404" height="365" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkosi-10.jpg" style="border: 0px; box-sizing: border-box; vertical-align: middle;" width="650" /></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
पहिरोले थुनिएर बनेको ताल फुटेपछि त्यसभन्दा तल रहेका बजार बस्तीहरू बाढीमा पर्ने जोखिम देखिएको छ । जसका कारण स्थानीय प्रशासनले माइकिङ गरेर बाह्रविसे, लामोसाँघु, खाडिचौर, दोलालघाट, विर्तादेउराली लगायत सुनकोशी नदी किरानका गाउँका बासिन्दालाई सुरक्षित स्थानमा जान आग्रह गरेको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
गृह मन्त्रालय आपतकालीन कार्य संचालक केन्द्रका अनुसार भोटेकोशीको ९० प्रतिशत पानी थुनिएको छ भने १० प्रतिशत मात्र पानी बगेको छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<img alt="sunkosi-4" class="aligncenter size-full wp-image-175377" height="438" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkosi-4.jpg" style="border: 0px; box-sizing: border-box; vertical-align: middle;" width="650" /></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
बिहान ६ बजे घटनास्थल पुगेका प्रत्यक्षदर्शी इन्जिनियर कपिल धितालका अनुसार थुनिएको नदीको क्षेत्र फैलिरहेको छ । नदीमा २ सय मिटर उचाइसम्म पानी जमेको छ ।<br style="box-sizing: border-box;" />थुनिनेक्रम जारी रहँदा पानीको सतहले जुरेका दर्जनौ घर, अरनिको राजमार्ग पुरै डुवानमा परेको छ भने सुनकोशी हाइड्रो पावरसम्म पानी आइसकेको छ ।<br style="box-sizing: border-box;" />आफूहरु शुक्रबारमात्रै उक्त क्षेत्रको निरीक्षणमा गएको भन्दै धितालले पहिरो जाने सम्भावना भएपनि यति चाँडै जाने भन्ने नभएको बताए । उक्त पहिरोलाई व्लास्टिङ गरेर केही भाग खोलाए समस्या समाधान हुने उनले बताए । एकै चोटी नदी खोलिए तल्लो क्षेत्रमा पनि जोखिम बढ्ने बताए ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
पूर्व जलस्रोतमन्त्री एवं जलस्रोतबिद् दीपक ज्ञवालीका अनुसार यस्तो अबस्थामा सुरक्षित तरिकाले ताल फुटाउनुको बिकल्प छैन् । यस्तो अबस्थामा तालभन्दा तल रहेका बस्ती जोगाउनु सवैभन्दा ठूलो चुनाैती हुने छ ।</div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<strong style="box-sizing: border-box;">सामाजिक सञ्जालबाट प्राप्त तस्वीरहरूः</strong></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<img alt="sunkosi-5" class="aligncenter size-full wp-image-175378" height="439" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkosi-5.jpg" style="border: 0px; box-sizing: border-box; vertical-align: middle;" width="650" /></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<img alt="sunkosi-6" class="aligncenter size-full wp-image-175379" height="281" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkosi-6.jpg" style="border: 0px; box-sizing: border-box; vertical-align: middle;" width="650" /></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<img alt="sunkosi-7" class="aligncenter size-full wp-image-175392" height="365" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkosi-7.jpg" style="border: 0px; box-sizing: border-box; vertical-align: middle;" width="650" /></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<img alt="sunkosi-8" class="aligncenter size-full wp-image-175393" height="365" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkosi-8.jpg" style="border: 0px; box-sizing: border-box; vertical-align: middle;" width="650" /></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<img alt="sunkoshi-11" class="aligncenter size-full wp-image-175405" height="365" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkoshi-11.jpg" style="border: 0px; box-sizing: border-box; vertical-align: middle;" width="650" /></div>
<div style="background-color: white; box-sizing: border-box; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px; margin-bottom: 10px;">
<img alt="sunkoshi-block" class="aligncenter size-full wp-image-175406" height="473" src="http://www.onlinekhabar.com/wp-content/uploads/2014/08/sunkoshi-block.gif" style="border: 0px; box-sizing: border-box; vertical-align: middle;" width="950" /></div>
<span style="background-color: white; color: #333333; font-family: 'Helvetica Neue', Helvetica, Arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 20px;">- See more at: http://www.urjanews.com</span></div>
Anonymoushttp://www.blogger.com/profile/11396183989996766419noreply@blogger.com0